26. výročie VOSR - 7. november 1943

Dňa 7. novembra 1943 Československý oddiel spolu s celým sovietskym ľudom oslavoval 26. výročie VOSR. V predvečer výročia vojaci oddielu  prvýkrát slobodne počuli referát súdruha Stalina na slávnostnom zasadaní moskovského sovietu. "Vec nemeckého fašizmu je prehraná a ním vytvorený krvavý nový poriadok ide k bankrotu, - povedal súdruh Stalin. - V okupovaných európskych krajinách približuje sa všeľudový výbuch vzbury proti fašistickým zotročovateľom." Hlboko vzrušili vojakov a veliteľov Ćeskoslovenského oddielu o tom, že  "sovietsky ľud pokladá za svoju povinnosť odlobodiť európske národy od fašistických votrelcov a preukázať im pomoc pri znovuvybudovaní svojich národných štátov, rozkúskovaných fašistickými zotročiteľmi, ... poskytnúť oslobodeným európskym národom plné právo a slobodu, aby sami rozhodovali o svojom štátnom zriadení." 

Referát súdruha Stalina bol veľkou udalosťou v živote slovenských partizánov. Boli hrdí na to, že spolu so sovietskym ľudom sa aktívne zúčastňujú na oslobodení národov od hitlerovského jarma. Slová Stalina im pomohli hlbšie si uvedomiť význam ich činnosti, význam hrdinských činov českých a slovenských vojakov, ktorí bojujú proti fašistom v radoch československých vojenských jednotiek.

S veľkou radosťou a nadšením prijali bojovníci Nálepkovho oddielu správu o oslobodení Kijeva. Zvlášť ich tešilo to, že v bojoch o Kijev - hlavné mesto Ukrajiny, jedno z najstarších ruských miest, blízke srdcu každého Slovana - vynikli československé jednotky. "Nálada bojovníkov oddielu je veľmi dobrá, - bolo zapísané v ten deň v denníku oddielu. - Zvláštne nadšenie vyvolala správa o oslobodení Kijeva. Všetci sú veľmi radi, že Československá brigáda sa zúčastnila na oslobodení Kijeva a za hrdinstvo bola vyznamenaná radom Savurova II. stupňa.

Na druhý deň, 7. novembra ráno, navštívili slovenských partizánov vedúci vyššej jednotky. Bola slávnostná schôdza oddielu. S napätou pozornosťou počúvali Slováci prejavy brigádneho generála Saburova a svojho veliteľa Jána Nálepku. Tu bol prečítaný rozkaz o návrhu na udelenie štátnych vyznamenaní najlepším bojovníkom. V ten deň vyšlo sviatočné číslo novín "Československý partizán".

V zvláštnom rozkazeNálepka pozdravik vojakov a veliteľov Ćeskoslovenského oddielu pri príležitosti 26. výročia VOSR:

" Pred 26. rokmi robotníci a roľníci pod vedením boľševickej strany a veľkého Lenina zvrhli mov buržoázie a zriadili v bývalom cárskom Rusku vládu sovietov. Národy sovietskeho štátu si vybojovali slobodu a nezávislosť, zjednotili sa v pevnej bratskej spolupráci. Sovietski ľudia sa oslobodili od každého utláčania a úpornou prácou si zabezpečili bohatý a kultúrny život.

Teraz 26. výročie VOSR oslavujeme v tyle nepriateľa, vedieme proti nemu boj a pomstíme sa mu za vraždy civilných obyvateľov, za deti, za potupenie celého ľudstva, za ničenie kultúry, za ničenie miest a vypálenie osád a dedín.

My, Slováci, ktorí sme boli násilne zahnaní do hitlerovskej armády slovenskými hitlerovými lokajmi, do boja proti sovietskym národom, nechceli sme bojovať proti Rusom - Slovanom a prešli sme na stranu partizánov, aby sme spolu s nimi bojovali proti nášmu spoločnému nepriateľovi - uchvatiteľovi ..

My, Slováci, slávime prvý raz výročie VOSR spolu so sovietskym ľudom. Sme hrdí a šťastní, že sa nám dostalo tejto cti.

Verím, že nesklamete dôveru, ktorej sa vám dostalo ako predstaviteľom Slovenska, čo sa tu v tyle nepriateľa bijú za nezávislosť, za slobodné Československo."

D. Berlinskij, M. Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str.78-80

Udalosti najbližších dni ukážu, že vojaci a dôstojníci Ćeskoslovenského partizánskeho oddielu na čele s ich veliteľom čestne obhája dôveru sovietskych ľudí a prejavia sa ako zaslúžilí synovia svojho ľudu .. ako najlepší synovia svojej vlasti. ktorú tak milovali.

Na prahu otvorených dvier KSČ

7. november 1943. Oddiel na mieste. Celý oddiel sa zúčastnil na oslave štátneho sviatku 26. výročia Októbrovej revolúcie spolu s bataliónom Buďonného. Nálada oddielu veľmi dobrá. Pri zvesti o dobytí mesta Kyjeva ešte viac radosti máme, že československá armáda generála Svobodu mala účasť na dobýjaní Kyjeva. Za hrdinskosť bola vyznamenaná radom Suvorova II. stupňa. K štátnemu sviatku 26. výročia VOSR vydal československý partizánsky oddiel noviny Československý partizán, ktoré boli odovzdané aj s prvým číslom štábu generála Saburova.

Pred oslavami 26. výročia VOSR prileteli do tyla nepriateľa významní politickí a vojenskí činitelia na čee s generálom Strokačom. Pri tejto príležitosti sa konalo slávnostné zhromaždenie nálepkovcov, ktorým prečítali rozkaz o návrhu na udelenie štátnych vyznamenaní najlepším bojovníkom.

Vtedy v tyle nepriateľa zasadala aj skupina členov ÚV KS(b) Ukrajiny. Pre Jána Nálepku mali tieto slávnostné chvíle zvlášť hlboký význam: Predstavitelia komunistickej strany a štábu Ukrajinského hnutia mu oznámili, že skupina členov ÚV KS(b) Ukrajiny odporúčala moskovskému vedeniu KSČ, aby Nálepku prijali za člena komunistickej strany. Nálepkovi spolubojovníci vo svojich spomienkach udávajú, že táto skutočnosť naňho zapôsobila veľmi hlbokým dojmom, čo sa nijako nesnažil utajiť. Bola to vlastne historická chvíľa, na ktorú sa vo svojom myslení i konaní pripravoval od roku 1938, netišiac, že nadíde za takých zvláštnych udalostí práve v krajine, tak húževnato bojujúcej a zároveň aj brániacej podmienky budúcej komunistickej spoločnosti. Vedomie, že sa stane členom komunistickej strany, nadchlo ho do ďalších bojov a utvrdilo v ňom presvedčenie o veľkom význame tejto udalosti v jeho živote.

Rozhodnutie členov skupiny ÚV KS(b) Ukrajiny o odporúčaní moskovskému vedeniu KSČ,  aby Jána Nálepku prijalo za člena komunistickej strany, treba spájať s výsledkami jeho ilegálnej činnosti v Zaisťovacej divízii slovenskej armády a najmä s jeho bojovou činnosťou v rámci velenia Źitomirských partizánskych oddielov. Vychádzalo predovšetkým z vlastných skúseností, overených priamo Nálepkovým bojovým osvedčením a z jeho presvedčivých prejavov politického zmýšľania v styku s boľševickou ilegalitou, s partizánskym velením i so štátnymi a straníckymi funkcionármi Ukrajiny. Jeho nezmieriteľný antifašistický postoj, tak výrazne demonštrovaný ešte pred prechodom k partizánom veľmi úzkou spoluprácou s boľševickou ilegalitou, partizánskym velením a úsilím o morálne rozloženie okupačnej slovenskej armády, bol ďalším reálnym základom, na ktorom skupina členov ÚV KS(b) Ukrajiny mohla stavať svoje rozhodnutie.

Štáb Ukrajinského partizánskeho hnutia, sledujúci bojovú činnosť Nálepkovho oddielu, dospel k presvedčeniu, že v Jánovi Nálepkovi vyrástol partizánsky veliteľ mimoriadnych schopností. Nálepka to dokazoval v rôznych bojových akciách, najmä pri nájazdoch a diverziách, v prieskumnej a spravodajskej činnosti, teda tam, kde takmer všade musel konať samostatne. Vtedy rozšíril svoje vojenské znalosti a plne sa uplatnili aj jeho vynikajúce veliteľské schopnosti. Bojová cesta, po ktorej prešiel, získané skúsenosti z partizánskych bojov, kritické zvažovanie predpokladaných výsledkov každej operácie a sebadisciplína mu pomerne rýchlo pomáhali zvládnuť náročné umenie partizánskeho spôsobu vedenia vojny. V neobyčajne zložitých podmienkach sa Nálepka osvedčil ako vynikajúci veliteľ svojho oddielu, čím si zaslúžil dôveru nielen partizánskeho velenia, ale aj straníckych orgánov.

Ak vezmeme do úvahy vývoj Nálepkovho pokrokového politického zmýšľania v predchádzajúcom období, o jeho ďalšom revolučnom myslení nemôžu byť pochybnosti. Rozhodnutie skupiny členov ÚV KS(b) Ukrajiny vyznieva veľmi jednoznačne. Ćlenstvo v komunistickej strane je logickým vyústením Nálepkových politických snažení v záujme vykorisťovaných más slovenského ľudu za buržoáznej spoločnosti.

O veľkej dôvere, ktorú Nálepka požíval v štábe Ukrajinského partizánskeho hnutia , svedčí aj skutočnosť, že v ďalšom rozhodujúcom období partizánskej vojny proti hitlerovcom určili jeho oddielu dôležitú úlohu, ktorej splnenie vošlo do análov dejín partizánskej vojny na Ukrajine. 

Na stretnutí predstaviteľov ÚV KS(b) Ukrajiny so zástupcami partizánskych zväzov pri príležitosti 26. výročia VOSR prerokovali činnosť oddielov, ktorým velil generál Saburov , generál Kovpak a ďalší velitelia v koordinácii s približujúcou sa Ćervenou armádou. Cieľom súčinnosti by mala byť aj operácia zameraná na oslobodenie mesta Ovruč.

Podľa smerníc ÚV KS(b) Ukrajiny začali veľké partizánske zväzy boje proti fašistickým armádam na línii Ovruč - Mozyr a Ovruč - Slovečno. Jednou z hlavných úloh oddielov bolo znemožniť nepriateľovi prísun posíl z Mozyra ku Kyjevu a bojovou činnosťou upútať na seba nepriateľské sily.

Československý partizánsky oddiel mal v tejto operácii určený úsek medzi dedinami Gajeriči a Peščinskaja na ceste Ovruč - Slovečno. Niekoľko dní pred útokom na Ovruč nálepkovci rozkopali kilometrový úsek cesty Ovruč - Slovečno a v dĺžke 700 metrov prerušili telegrafické a telefónne vedenie. Podobné diverzie uskutočnili aj iné partizánske oddiely. Akciám čs. oddielu velil priamo Nálepka. "Vďaka týmto opatreniam", oznámil rozkazom generál Saburov, "boli okupanti úplne obkolesení. Týmto boli fašisti prinútení 14. novembra opustiť osady Levkovič a  Chlupiany v Slovečňanskom okrese a odísť do mesta Ovruč. Zničiť tieto osady a zahnať z nich obyvateľstvo do Nemecka sa hitlerovcom nepodarilo."

Po týchto opatreniach štáb generála Saburova veľmi starostlivo pripravoval plán oslobodenia Ovruče.  Nariadil hlboký prieskum nepriateľských síl a ich obrany a zároveň uložil veliteľom oddielov, teda aj Nálepkovi, aby pripravili jednotky na pouličné boje.

Viliam Śalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.216-220, krátené