Boj o Ovruč - posledný víťazný boj (1.)

Vojská I. ukrajinského frontu oslobodili Kyjev a pokračujú v rýchlej ofenzíve, rozširujú a prehlbujú kyjevské predmostie. Partizánske oddiely gen. Saburovova dostali úlohu - udrieť na nepriateľa z tylu, aby tak uľahčili postup jednotkám Červenej armády v korostevsko-ovručskom smere. Velenie vyššej jednotky plní pokyny vojenského velenia a ÚV KS(b) Ukrajiny, začína pripravovať ofenzívu na mesto a železničný uzol Ovruč.

Postup Červenej armády na západ po rozšírení a prehĺbení kyjevského predmostia vyžadoval účinné partizánske akcie v tyle nepriateľa, ktoré by uľahčili postup jednotiek v korestensko-ovručskom smere. Úspešný postup sovietskych vojsk zároveň umožňoval dobytie Ovruče ako dôležitého komunikačného uzla a obsadenie do príchodu osloboditeľských armád.

Partizánska rozviedka presne zistila sily fašistickej posádky v Ovruči. V meste a jeho okolí bolo asi 8000 vojakov, príslušníkov rôznych zbraní  a útvarov. Bolo tu veľa zákopov, palebných zrubov, drôtených prekážok, zátarasov a mínových polí, ktoré premenili mesto na silnú pevnosť.

Príprava operácií na dobytie mesta sa zamerala na vylákanie nepriateľa na severozápad. Preto sa partizánske oddiely opevnili na cestách Ovruč - Slovečno, vedúcich na západ, a pozdĺž komunikácií, ktoré viedli severným smerom na Ovruč a Jeľsk. Tým sa Nemcom odrezali prístupové cesty.

Dňa 14. novembra prišli z Ovruče k partizánom ilegálni pracovníci a oznámili im, že hitlerovci sa pripravujú zničiť v meste veľa objektov a vyhnať obyvateľstvo. Tieto správy urýchlili začiatok útoku na mesto.

Na druhý deň sa oddiely zo západu a severu presunuli k mestu. Na pôvodnom stanovišti zostali iba neveľké prepadové zálohy na cestách Ovruč - Slovečno, Ovruč - Jeľsk, aby protivníkovi znemožnili premávku. 

Nepriateľ, ktorý zbadal nebezpečenstvo obkľúčenia a uvedomil si dôsledky približovania sa Červenej armády z východu, začal z mesta odvážať cenný majetok a ustupovať lesnými cestami na sever.

Útok partizánov sa začal 15. novembra, keď v oblasti Jeľska zničili vyše 100 nákladných áut a vyše 700 nepriateľských vojakov a dôstojníkov. No v samom meste sa držala pomerne silná posádka, ktorá sa zamerala na uskutočnenie deštrukčných cieľov a evakuáciu obyvateľov z mesta. Posádka obsadila vopred pripravené opevnenia.

Štáb generála Saburova preskúmal situáciu, rozhodol sa obsadiť mesto útokom a udržať ho do príchodu Ćervenej armády, ktorá pokračovala v mohutnej ofenzíve.

Dňa 16. novembra o 12.00 hodine začala delostrelecká batéria Morozovovho oddielu paľbu na palebné postavenie nepriateľa, kasárne a železničnú stanicu.

Československý partizánsky oddiel, ktorý bol tiež v údernej skupine, dostal rozkaz zaútočiť na juhovýchodnú časť dediny Ziasky a zničiť nepriateľskú posádku strážiacu most na rieke Noryň južne od Ovruče. Tým mal oddiel znemožniť nepriateľovi prístup do mesta z juhu. 

V stanovenom čase sa začala paľba na nepriateľské postavenia v západnom predmestí Ovruče. Fašistická jednotka na moste cez rieku Noryň sa úporne bránila. Bola to neveľká posádka v sile dvoch čiat, ale veľmi dobre vyzbrojená a opevnená. Jej obrana pozostávala z mínových polí, okopov, bunkrov a drôtených prekážok. Kapitán Nálepka ako skúsený veliteľ prezieravo rozhodol vyslať časť oddielu okľukou, aby zaútočili na nepriateľa z východnej strany. V podvečer došla skupina na určené miesto a zaútočila. Nálepka viedol svojich spolubojovníkov do útoku, osobne riadil a usmerňoval streľbu z protitankovej pušky a guľometov a dával príkazy na ich obranné manévrovanie. Keď fašisti zistili útok z dvoch strán, stratili orientáciu a začali ustupovať. Nálepkovci obsadili most a ukoristili veľa zbraní, munície a potravín. V tomto boji bol zranený iba Śtefan Pliško.

V tom istom čase oddiel Buďonného, ktorý zaujal pozície v kilometrovej vzdialenosti na severovýchod od Ziasky, začal útočiť na mesto a potom smerom na železničnú stanicu.

Oddiel Vorošilova (veliteľ Količenko), nastupujúci z juhovýchodu, Sarnenský oddiel ( veliteľ kpt. Bril), postupujúci z východu, začali útočiť na mesto s cieľom dobyť železničnú stanicu.

Aby sa nepriateľovi znemožnil prísun posíl zo severnej strany (z Jeľska), obsadil oddiel 24.výročia Ćervenej armády ( veliteľ  gar. kpt. Vlasov) hradskú a cesty v línii Ovruč - Jeľsk.

Hitlerovci neočakávali, že partizáni sa osmelia útočiť cez deň na otvorenom teréne a dokonca zo západu. A práve na neočakávanom údere spočíval plán útoku všetkých ostatných oddielov zo západnej a severozápadnej strany.

Oddiel Buďonného sa prebojoval až na hlavnú ulicu mesta a zblízka ostreľoval automobilovú kolónu nepriateľa. Partizáni Sarnenského oddielu útočili na fašistov brániacich železničnú stanicu. Oddiel Vorošilova bojoval o sklady a dôležité objekty. Boj sa pretiahol do neskorých večerných hodín a bol čoraz intenzívnejší.

Keď kapitán Nálepka zistil, že sa v meste ešte urputne bojuje, oznámil generálovi Saburovovi dobytie mosta a žiadal o súhlas, aby jeho oddiel mohol pokračovať v boji o železničnú trať. Po Saburovovom súhlase začal československý partizánsky oddiel boj o mesto Ovruč.

Obyvatelia už oslobodených ulíc Ovruče s radosťou vítali svojich osloboditeľov, ktorí do boja o stanicu nastupovali s piesňou Slovenské mamičky, pekných synov máte ..V uliciach mesta sa oddiel stretol iba so slabým odporom nepriateľa. Sarnenský oddiel mal značné straty. Preto do boja o stanicu nastúpil československý partizánsky oddiel pod priamym velením kapitána Nálepku. Bojová úloha bola veľmi ťažká, sily boli nerovné. Nálepkov oddiel mal v boji asi 50 vojakov, lebo časť zostala ako bojová ochrana  na dobytom moste. Úloha dobyť železničnú stanicu bola veľmi zložitá aj vzhľadom na dôkladné opevnenie protivníka.

Podľa údajov rozviedky i podľa výpovede zajatcov tvoril nepriateľskú obranu jeden prápor. Nálepkov oddiel bol v nevýhode aj preto, lebo postupoval požiarmi osvetlenou ulicou a nepriateľ bol dobre krytý v silných opevneniach. Kapitán Nálepka dal však napriek tomu povel na útok a sám vyrazil prvý. Nepriateľ spustil silnú guľometnú paľbu. Fašisti sa snažili ustúpiť do druhých okopov, no nálepkovci z nich značnú časť skosili guľometnou paľbou. Boj nadobúdal na intenzite, jeho ťažisko sa posúvalo do bezprostrednej blízkosti stanice. Zdalo sa, že nepriateľ sa odhodlal ustúpiť. 

Kapitán Nálepka velil: "Napred!" a sám zaútočil prvý. A vtedy nastala pre udatného veliteľa a niektorých jeho spolubojovníkov osudná chvíľa. Do stanice práve vchádzal vlak s posilou nepriateľských vojakov, ktorí ustupovali z frontu. Fašistická guľometná paľba zasiahla najprv Nálepku a potom ďalších partizánov. Spolubojovníci Jána Nálepku spomínajú, ako sa ich zasiahnutý veliteľ zdvihol zo zeme s povelom: "Napred, tovaričši! Bite vrahov!"

Boj o Ovruč neutíchal. Keď však do boja zasiahol Žukovov oddiel, ktorý prišiel na pooc nálepkovcom, odpor nepriateľa v opevnenej stanici zlomil. Lenže vtedy už dotĺklo chrabré srdce Jána Nálepku.

Denník oddielu vydáva o tomto historickom boji takéto svedectvo:

" .. Boj bol nerovný. Nepriateľ bol silne ozbrojený. Batalión bránil stanicu. Československý oddiel i pri takej veľkej presile spôsobil protivníkovi veľké straty. V dôsledku toho bol nepriateľ nútený ustúpiť. Vlastné straty v boji o stanicu: 5 mŕtvych - kapitán Nálepka Repkin, vojak Ondrej Krčuľa, vojak Matúš Michalík, vojak Fabián Krištofík a vojak Andrej Paškevič a 5 ranených. "

Víťazná bojová cesta kapitána Jána Nálepku - Repkina sa v boji o mesto Ovruč hrdinsky skončila.

                                                       Viliam Śalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.221-225