Boj o Ovruč - posledný víťazný boj (3)
Boj o most na rieke Noryn
Ovruč bolo silne opevnené mesto. Bolo tam asi 8000 vojakov. Jeho dobytie malo pre Sovietsku Armádu a partizánov strategický význam. Dňa 14. novembra prišli z Ovruče k partizánom ilegálni pracovníci s tým, že Nemci sa chystajú zničiť dôležité objekty a obyvateľov vyhnať z mesta. Mnohí väzni čakali na popravu.
O dva dni neskôr spustila partizánska delostrelecká batéria paľbu na kasárne a železničnú stanicu. Do bojov za oslobodenie Ovruče sa zapojil aj Československý oddiel. Po vojne sa o tom dosť diskutovalo. Šéf rozviedky K. P. Petrušenko povedal, že keď sa Ján Nálepka stal veliteľom oddielu, bolo chybou, že sa zúčastnil ovručskej bitky. Nemalo k tomu dôjsť, pretože to bol človek s perspektívou.
Československý oddiel dostal za úlohu zaútočiť na juhovýchodnú časť obce Zjasky a dobyť most na rieke Noryn. Tým bol znemožnený príchod Nemcov do mesta z juhu. Na moste boli dve dobre vyzbrojené nemecké čaty. Okolie mosta bolo zamínované, vybudované bunkre, zákopy a drôtové prekážky. Bežali sme po svahu, kde bol náš vojak Štefan Pliško ranený do nohy a zostal na svahu. Pretože na nás pálili z guľometov, nemali sme odvahu poňho ísť. Ale Nálepka iba mávol rukou a bez toho, aby sa kryl, šiel po neho a dotiahol ho do úkrytu.
Nálepka ako skúsený veliteľ sa rozhodol vyslať časť oddielu okľukou, aby zaútočili na nepriateľa z východnej strany. Pri útoku na most sa Nálepka priblížil k mostu na čo najmenšiu vzdialenosť a s protitankovou puškou umlčal bunker. Keď Nemci zistili, že sú obkľúčení z dvoch strán, začali ustupovať. Nálepkovci obsadili most a ukoristili veľké množstvo zbraní, streliva a potravín. Tam oddiel svoju úlohu splnil.Po dobytí mosta odišiel kpt. Nálepka do štábu gen. A. Saburova. V štábe práve hliadky hlásili, že mesto je skoro dobyté a že zvyšky Nemcov sa sťahujú na železničnú stanicu. Opustili bunkre aj guľometné hniezda.
Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 203
Boj o železničnú stanicu
Podľa M. Korbeľa vyrazili do mesta v podvečer. V meste horelo, ale nikto na nich nestrieľal. Mali dobrú náladu, spievali Slovenské mamičky, pekných synov máte. Z domov vychádzali ľudia a od radosti ich objímali, bozkávali a kričali: "Slováci nás oslobodili."
Skupina dorazila až k centru. Všade boli rozbité autá a porozhadzované všetko možné. Bola už tma, keď sa blížili k stanici. Tragédiou podľa Korbeľu bolo, že do stanice prišiel práve vlak s práporom Nemcov SS a nikto ich už neupozornil, že Nemci znovu obsadili bunkre a guľometné hniezda pred stanicou. Začal sa boj Slovákov proti veľkej presile Nemcov. Keď Nemec zakričal "Halt", Nálepka mu po nemecky odpovedal "Svoji". "Heslo" - reval Nemec. Odpoveď mu bola dávka z kapitánovho automatu. Nemci spustili silnú paľbu, pričom im pomáhali aj tí, ktorí boli vo vlaku. Celý oddiel donútili zaľahnúť. Nálepka bol od maskovaného bunkra asi na desať krokov. Korbeľa bol od druhého bunkra o čosi ďalej. V tejto paľbe zasiahla guľometná dávka Nálepkovu pravú stranu hrudníka. Na koženom kabáte napočítali 16 dierok, ktoré vytvarovali písmeno Z. Neskoršie ešte dostal úlomok z míny do čela. Ranený kapitán ešte zavelil: "Bite vrahov! Vpred!" A podľahol zraneniam.
Keď sa o smrti Nálepku dozvedel kpt. Arťuchov, nechcel uveriť, že kapitán je mŕtvy. Museli pred ním otvoriť rakvu. Hodil sa na svojho bojového druha a s plačom sa s ním lúčil.
Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 204
