"Bratia Rusi, nestrieľajte, sme svoji!"

VÝCHODNÝ FRONT. Už v časoch ťaženia proti Poľsku, a neskôr v dozretí na východnom fronte, keď sa slovenské jednotky pripojili k nemeckej armáde a prekročili hranice slovenského štátu hustlo napätie prejavené do otvoreného protestu slovenských vojakov. Slovenský ľud videl v Sovietskom zväze slovanského brata a prechovával k nemu oddávna vrelé sympatie vďaka povedomiu slovanskej súdržnosti. Odpor proti vojne so Sovietskym zväzom sa prejavuje hlavne v bojových jednotkách slovenskej armády - najmä medzi záložníkmi v Rýchlej divízii. Bola zložená väčšinou z robotníkov a roľníkov, ktorí vinou mobilizácie boli nútení obliecť si vojenskú uniformu, no odmietali bojovať proti Červenej armáde. Dôkazom je prvá zrážka slovenských jednotiek s Červenou armádou 22. júla 1941 pri Lipovci. Slovenské velenie sa práve v tomto boji presvedčilo o absolútnej neochote záložníkov bojovať po boku Nemcov proti ZSSR a o slovanských náladách v mužstve. Už v prvom boji malá skupina vojakov - volajúc: "Bratia Rusi, nestrieľajte, sme svoji!"- využíva paniku a prechádza k Ćervenej armáde. 

Bitka pri Lipovci  v zrážke slovenských jednotiek Rýchlej divízie s Červenou armádou bola prelomovou fázou slovanského povedomia slovenskej armády, odmietnutia poslušnosti ľudáckej politiky a protifašistických nálad. Už v prvom boji Slovákov proti slovanským bratom na východnom fronte tak malá skupina vojakov prešla k Ćervenej armáde. Nastal organizovaný prechod väčších i menších skupín slovenských vojakov .