
november 1942
Brianské lesy
Aké podmienky vytvoríš, keď je tam tá slovenská divízia ? Je alebo hluchá, alebo tupá. Môžeš robiť hurhaj, hoci aj manévrovať, ona mlčí, nereaguje ..
V túto sedemnástu noc nášho pochodu z Brianskych lesov k Žitomíru bolo zvlášť jasne vidieť, ako vyčerpala ľudí dlhá a neľahká cesta. Borodačev pololežiac prezerá mapu, rozprestretú na kufri, zakresľuje značku medzi osadou Biela Studňa a dedinou Lubeniky ..
- Aha, v týchto miestach sa nachádzame.
Bordačev začal zostavovať správu pre Veľkú zem. Prezeral som materiály rozviedčikov, snažil som sa vžiť do počínania protivníka, no úmysly slovenskej divízie mi boli aj naďalej nejasné. Znova sa nakláňam nad mapu: prezradí mi niečo? Predo mnou leží naša stará poľná mapa .. Do očí bije priama, široká červená čiara, zakreslená ešte v Moskve na porade vedenia a vlády s partizánskymi veliteľmi, ktorá určila Kovpakovi aj mne smer pochodu v tyle nepriateľa ešte v auguste 1942.
To bola generálna os, po ktorej sa pohyboval náš útvar v nepriateľskom tyle. Tiahla sa od Trubčevska, ktorý leží na hranici Brianskeho lesa, cez nedohľadné roviny poriečia Desny, Dnepra, Pripiati, až do starobylého ukrajinského mesta Ovruča.
A predsa - ako teraz prejsť cez Pripiať? Ako prinútiť slovenskú divíziu, aby opustila riečne priechody? Prečo v tomto prípade nepôsobí náš manéver, ktorý sa tak bezchybne osvedčil na Desne a Dnepri? Odhalil azda nepriateľ našu taktiku? Alebo si Slováci vymysleli nejaký prefíkaný úskok, ktorý sme ešte nestihli pobadať, a chystajú nám pascu?
Mimovoľne som sa pristihol pri myšlienke, že útvar teraz nevydrží dlhé a vyčerpávajúce boje. No nie tisovská divízia, nie mráz, ktorý likvidoval cesty, nie strach pred technikou nepriateľa vzbudzovali tieto moje pochybnosti. Nie. Jednoducho bolo vidno nesmiernu ustatosť na ľuďoch, ktorí prešli v bojoch vyše šesto kilometrov.
- Treba vytvoriť priaznivé podmienky pri priechode cez Pripiať-
- Aké podmienky vytvoríš, keď je tam tá slovenská divízia ? Je alebo hluchá, alebo tupá. Môžeš robiť hurhaj, hoci aj manévrovať, ona mlčí, nereaguje ..
Alexander Saburov - Tajomný kapitán, str.9-13, krátené