Cestou sovietskeho partizána (2)

Politicko-výchovná práca oddielu

Úspechy Československého oddielu boli v značnej miere pripravené veľkou politicko-masovou prácou, ktorú systematicky konala medzi slovenskými partizánmi stranícka organizácia a politickí pracovníci vyššej jednotky. Organizátorom tejto práce bol komisár vyššej jednotky podplukovník Z.A. Bogatyr. Politickým vedúcim slovenských partizánov bezprostredne v oddiele bol komisár L.K. Fedorov, určený do Československého oddielu v júli 1943. Keď sa Nálepka bližšie zoznámil s partizánskym životom a úlohou, ktorú v ňom hrala politicko-výchovná práca, sám sa obrátil na veliteľstvo vyššej jednotky so žiadosťou, aby určilo do Československého oddielu komisára - komunistu. Jeho žiadosť podporovali všetci slovenskí partizáni, ktorí si želali, aby komisárom oddielu bol človek, ktorý by im pomohol bližšie sa zoznámiť so životom sovietskeho ľudu. Z.A Bogatyr spomína: "Ľudia z oddielu Jána Nálepku prišli a prosili, aby sme im dali ruského komisára. Rozhodli sme sa určiť za komisára tohto oddielu L.K. Fedorova." Bol to dobrý výber. Pred Vlasteneckou vojnou zastával zodpovednú štátnu funkciu, mal veľkú skúsenosť v masovo-politickej práci a bol plne pripravený na politické vedenie Československého partizánskeho oddielu. O krátky čas si komisár osvojil zvláštnosti politickej práce v Československom oddiele, získal si lásku a vážnosť vojakov. Rýchle sa vyvinulo aj jeho priateľstvo s Jánom Nálepkom, ktorý nachádzal u komisára odpovede na mnohé otázky, čo ho znepokojovali.

Pod vedením komisára sa v oddiele rozvinula veľká politicko-výchovná práca. Systematicky sa čítali noviny a letáky. Prekladali sa do slovenčiny informácie o medzinárodnej situácii, materiál o práci v sovietskom type, o úlohách partizánov a ich bojových činoch v rôznych častiach krajiny. Vojaci dostávali pravidelne noviny vyššej jednotky "Partizánska pravda" a letáky so správami Sovietskej informačnej kancelárie. Partizáni Československého oddielu študovali dôkladne a svedomite rozkaz súdruha Stalina z 1.mája 1943. Mali veľmi radi kolektívne čítanie najlepších diel sovietskej literatúry. Ľúbili sa im hrdinovia kníh, obyčajní sovietski ľudia, ktorí sú pripravení na každé hrdinstvo za vlasť, ochotní vždy ochraňovať utláčaných.

Veľký výchovný význam mali tiež spoločné schôdze československých partizánov s partizánmi iných oddielov vyššej jednotky. Plná nadšenia bola napríklad schôdza partizánov oddielov: 24.výročia Ćervenej armády, Buďonného a Československého, venovaná rozkazu súdruha Stalina o konečnej likvidácii júlovej hitlerovskej ofenzívy. Na schôdzi posúdili aj výsledky bojových operácií, ktoré vykonali tieto oddiely. Na posúdení tejto otázky sa zúčastnilo okolo 20 partizánov, medzi nimi aj Slováci. Veľkú pozornosť politickej výchove slovenských partizánov venovali aj vedúci vyššej jednotky. Brigádny generál Saburov a komisár vyššej jednotky podplukovník Bogatyr často navštevovali oddiel, neraz mali prejav k vojakom, mnohých poznali osobne.

Ohromný vplyv na politickú výchovu Jána Nálepku a jeho druhov mal aj príchod tajomníka ÚV KS(b)U súdruha D.S. Korotčenka do jednotky, ktorý s partizánmi priateľsky besedoval, zaujímal sa o ich bojovú činnosť a spôsob života.

Nálepka sa tiež veľa zaoberal politickou výchovou svojich partizánov. Zvlášť často sa vracal k otázke o družbe národov, rozprával svojim partizánom o vynikajúcich hrdinstvách vojakov Ćervenej armády a partizánov - synov všetkých národov SSSR, ktorí hrdinsky bránili svoju socialistickú vlasť. Rozprával svojim bojovníkom o mnohých príkladoch, ako sa v ťažkých podmienkach partizánskeho boja prejavuje stalinská družba národov, Nálepka sa znovu a znovu vracal k otázke, ktorá ho veľmi znepokojovala, o priateľstve českého a slovenského národa. Bol pevne presvedčený, že nezávislé, slobodné, naozaj demokratické Ćeskoslovensko môže jestvovať len v neoddeliteľnom zväzku pracujúcich Ćechov a Slovákov. Je charakteristické, že Nálepka  ako v dokladoch, tak aj vo všetkých prejavoch nemenoval inak svoj oddiel ako Ćeskoslovenský, nehľadiac na to, že pozostával len zo Slovákov a malého množstva sovietskych občanov.

Ján Nálepka veľmi túžil po oslobodení vlasti a utvorení slobodného Ćeskoslovenska. Od samého začiatku svojho aktívneho ozbrojeného boja proti fašizmu počítal, že oddiel , ktorý bojuje za vyhnanie fašistov zo sovietskej krajiny, bije sa aj za slobodu  a samostatnosť československého ľudu, za ozajstnú ľudovú demokraciu. Nálepka sa horlivo zahĺbil do prejavov a rozkazov súdruha Stalina, nachádzal v nich odpovede na dôležité otázky o ďalších dejinných cestách svojej vlasti. Nálepkova láska k Sovietskemu zväzu sa stáva stále uvedomelejšou  a účinnejšou. V tvrdých skúškach v boji s nepriateľom sa zakalila a spevnela. Jeho viera v obrovské sily sovietskeho ľudu nesmierne vzrástla. Nálepka bol presvedčený, že iba v neodlučiteľnom spojení s veľkým sovietskym ľudom nájdu svoje šťastie národy Ćeskoslovenska, a často pripomínal svojim druhom slová súdruha Stalina o veľkom osloboditeľskom poslaní Sovietskej armády a pevne veril, že sovietski vojaci oslobodia od nepriateľov aj jeho rodnú zem. A.Šijanovi  o úlohe Sovietskej armády povedal:

"Viem, Červená armáda sa dostane aj na Slovensko a do iných krajín Európy. Chcel by som byť v prvom oddiele a spolu s ním prejsť hranicu, vstúpiť na rodnú zem a drviť, vyhnať z nej nepriateľov. Myslím, že väčšie šťastie si ani neprajem, ako vidieť svoju krajinu slobodnú."

                              D. Berlinskij, M.Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str. 75- 78