Diverzná činnosť "vojny na koľajniciach"

Znalosť a odvaha, ktorú prejavil časkoslovenský partizánsky oddiel na čele s kapitánom Nálepkom umožnili veleniu Saburovovej jednotky zveriť bojovníkom novú úlohu. Ćeskoslovenský oddiel spolu s oddielom Buďonného majú vyjsť do styčných priestorov žitomirskej, rovenskej a kamenec-podolskej oblasti a rozvinúť doverznú činnosť v blízkosti dôležitých železničných uzlov Śepetovky, Novogar-Valynska a mesta Korec. V noci 10. augusta 1943 pri násype trate Korosten-Sarna zahrmeli výstreli. Oddiely Jána Nálepku a Buďonného násilne prechádzajú trať a postupujú na juh zoznámiť sa s novým priestorom.

Splnenie tejto úlohy sa odohralo v čase ako došli správy o nových víťazstvách sovietskych zbraní. Pri starodávnych hradbách moskovského Kremľa prvýkrát zahrmeli salvy na počesť statočným vojskám Ćervenej armády, ktoré oslobodili Orel a Belgorod. Hitlerovská armáda bola postavená pred katastrofu. Nad sovietskou Ukrajinou zasvietila žiara oslobodenia. Radostné správy z frontu povzbudzovali partizánov, nabádali do nových, ešte odvážnejších úderov proti nepriateľovi. V tie dni zaznamenali do denníka Ćeaskoslovenského partizánskeho oddielu : " Správu o obsadení Orla a Belgoroda sme prijali s veľkým nadšením. " Nálada vojakov v súvislosti s ofenzívou Ćervenej armády sa pozdvihla.

Mnohé príznaky hovorili o približovaní útočiacej Ćervenej armády. Oko skúseného partizána mohlo ľahko zistiť podľa prudko vzrastajúcich nákladov na železnici, množstva vlakov, ktoré sa poberali na západ s nakradnutým sovietskym majetkom, podľa zhonu pri preprave vojenských jednotieka výzbroje, že s fašistami je zle. Front sa blížil ako nezadržateľná lavína k Dnepru.

V týchto podmienkach údery partizánov na trate museli byť zvlášť enegrické a účinné. Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia ukladá partizánskym vyšším jednotkám a oddielom republiky zosilniť diverznú prácu na tratiach. Súčasne so všetkými ukrajinskými partizánmi zosilňujú údery na nepriateľské komunikácie aj Saburovove partizánske oddiely. V súvislosti s týmto Ćeskoslovenský partizánsky oddiel a oddiel Buďonného dostali úlohu pôsobiť na veľmi dôležitom železničnom úseku Śepetovka-Berdičev.

Ján Nálepka a slovenskí partizáni museli si osvojiť pre nich novú diverznú činnosť. Vykonanie tejto úlohy sa uľahčovalo tým, že v Saburovovej jednotke vychovali za vojny mnoho ozajstných majstrov záškodníckej práce. Pred pochodom Nálepka sa vytrvale učí od nich sám a učí svojich bojovníkov umeniu "vojny na koľajniciach."  Vďaka tomu mohol už 15. augusta poslať prvú diverznú skupinu na trať. Skupina sa vrátila 10. septembra a zničila na úseku Śepetovka-Polonnoje nepriateľský vlak. Rušeň i s 24. vozňami sa vykoľajil. Po prvom úspechu vyšli dve diverzné skupiny na trať. Len za tri dni od 21. do 24. septembra na trati Śepetovka-Polonnoje sa vykoľajili tri fašistické vojenské vlaky. Skupiny mínerov nemali straty. To svedčilo o tom, že bojovníci Československého partizánskeho oddielu už úspešne ovládali ťažkú a nebezpečnú diverznú prácu.V tom čase Nálepka venuje veľkú pozornosť vzrastu oddielu. "Pokiaľ ide o doplnenie oddielu a vytvorenie základne, všetko sme urobili, v nábore do oddielu sa pokračuje - písal Nálepka generálovi Saburovovi. - Možnosti náboru ľudí do oddielu sú veľké, ale mám veľmi málo automatických zbraní. " Oddiel rástol za podpory miestneho ukrajinského obyvateľstva, ktoré si veľmi ctilo a dôverovalo Nálepkovi a jeho oddielu. Pri upevňovaní svojho oddielu za podpory sovietskych ľudí, Ján Nálepka nezabúda aj na nevyhnutnosť pokračovať v práci na demoralizácii nepriateľských jednotiek. Opretý o svoje nahromadené skúsenosti, nadväzuje spojenie s nepriateľskými posádkami a pokúša sa zapojiť do boja proti hitlerovcom násilne mobilizovaných vojakov v krajinách okupovaných fašistickým Nemeckom. V tom čase, ako vidieť zo spomenutého listu Saburovovi, sa Nálepkovi podarí najmä "nadviazať spojenie s francúzskymi vojakmi v Olevsku."

D. Berlinskij, M. Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str.70-71, krátené

Boj pokračuje

V noci 10. augusta 1943 si oddiely vynútili prechod cez trať Korosteň - Sarny a postupovali na juh do nových priestorov. Cenné správy o mieste prechodu a o sile brániacich sa hitlerovcov získal vynikajúci rozviedčik oddielu Śtefan Sýkora a Michal Petro. Pri pochode do nových oblastí prešiel oddiel ďalšími bojmi a prestrelkami s nepriateľom, v ktorých sa popri skúsených samopalníkoch Buďonného oddielu vyznamenali aj nálepkovci.

Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia uložil všetkým vyšším jednotkám a oddielom zosilniť diverznú činnosť na nepriateľských komunikáciách. V tejto súvislosti zaktivizovali diverznú činnosť aj príslušníci Žitomirských partizánskych oddielov, v rámci ktorých bojovali aj nálepkovci a oddiel Buďonného. 

Ján Nálepka a I.A. Arťuchov vydali v duchu týchto rozhodnutí rozkazy o uskutočnení akcie na jednej z najdôležitejších železničných tratí Śepetovka - Berdičev. Nálepka sa rozhodol zostaviť mínerskú skupinu, ktorej mínermi boli skúsení bojovníci, ako napríklad Juraj Puchký a ďalší. Niekoľko dní a nocí, prejdúc stovky kilometrov, sa približovali k železnici. Asi 15 km od železničnej trate sa skupina utáborila v lesíku a odtiaľ podnikala v noci prieskumy. Prostredníctvom spojok získala správy o zraniteľných miestach a o preprave na trati. Výsledky prieskumu slúžili ako podklad pre uskutočnenie spoločného plánu s Arťuchovovou diverznou skupinou. Realizácia plánu, ktorý určoval úsek pre zakladanie mín, sa spočiatku nedarila najmä preto, že nepriateľské jednotky začali prečesávať les v blízkosti železničnej trate. Až v noci z 27. na 28. august 1943 po ďalšom prieskume a vyhodnotení získaných správ priblížila sa skupina k určenému miestu trate v blízkosti stanice Śepetovka, hoci Nemci mali rozostavané stráže na každom kilometri celého úseku trate. Pod ochranou pripravených guľometov, rozostavaných od mínerov asi 1000 metrov, mohol Puchký so spolubojovníkmi úspešne podmínovať trať, po ktorej už približujúci sa vlak neprešiel.

O úspechu tejto akcie oddielový denník zaznamenáva:

" 30. septembra 1943 sa vrátila bez straty skupina desiatnika Śalgoviča z diverzie s týmto výsledkom: vyhodený vlak so pšenicou, zničená lokomotíva a 24 vagónov. Nadviazané pravidelné spojenie s Rokytnom. Nálada mužstva stúpla od radosti nad postupom Červenej armády. Do oddielu prijali partizánov, ktorých priviedli z diverzie."

Splnenie tejto úlohy svedčí o tom, ako si Nálepka a jeho spolubojovníci rýchlo osvojili nové vojenské umenie - diverznú činnosť. Tento spôsob boja bol namáhavý a zložitý už aj vzhľadom na fakt, že vzdialenosť medzi určenou traťou a stanovišťom oddielu bola vyše 200 km a mínerské skupiny ju museli prekonávať samostatne, s nákladom trhaviny na pleciach a bez osobitného sprievodu.

Úspech diverznej skupiny na trati Šepetovka - Polonnoje, ktorá úspešne splnila veliteľom určenú úlohu a vrátila sa bez strát, ba získala nových partizánov, potvrdil skvelú bojaschopnosť Nálepkovho oddielu.

Viliam Šalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.207-209, krátené