Doškoľovací kurz pre dôstojníkov, Pezinok

Jano sa z Prešova na ceste do Pezinku doma v Smižanoch nezastavil. Po niekoľkých dňoch mi napísal, aby som mu poslal civilný biely oblek. Zaiste ho v Pezinku riadne využil. Ako spomínali na tento doškoľovací kurz pre dôstojníkov niektorí frekventanti:
Čatár ašpirant Ondrej Štefík: Ján Nálepka prišiel do Pezinka ako poručík. Bolo to r. 1940. Janko bol stále veselý, optimisticky naladený, neznášal okolo seba zamračených, smutných ľudí a vojenský dril. Usiloval sa do svojho okolia vniesť dobrú náladu či už vtipom, priliehavou poznámkou, ale najčastejšie spevom. Počas každej prestávky na cvičisku vedel združiť všetkých účastníkov (bolo to okolo 200 chlapcov). Hneď sa spievalo, pravda, za Jankovho dirigovania. Zvlášť mal rád vychodňarské a tie naučil všetkých frekventantov. Rád spieval Uzka dražka pri valale... Refrén tejto pesničky dirigoval so zvláštnym citom, rytmom a jemu vlastnou dynamikou. V Pezinku bolo po rozkaze každý deň voľno. Išlo sa teda do mesta. Chodievali sme pod viechu, a tam zborový spev pokračoval za Jankovho dirigovania. Nikto v útvare si nevedel predstaviť spev bez neho. 

Pretriasali sa rozličné témy. Jankovou obľúbenou bol Východ. Pre neho toto slovo znamenalo strašne veľa - všetko. Všetci sme ho mali radi pre jeho úprimný vzťah k človeku. Vedel si získať srdcia všetkých, hoci medzi nami boli aj oveľa starší chlapi...

Jozef Šimčisko, teraz prof. Dr. Ing. , píše 2. 11. 1940 z Bratislavy poručíkovi Jánovi Nálepkovi do Pezinka: Pri odchode z Pezinka som nemal možnosť sa s Vami rozlúčiť a poďakovať sa Vám ako svojmu učiteľovi a prosím Vás, aby ste prijali touto cestou vďaku za všetku prácu a námahu, ktorú ste nám všetkým venovali - môžem povedať, že Vašou zásluhou dostalo sa nám a mne zvlášť, okrem iných vedomostí tiež najlepších skúseností a najlepšieho zažitia látky. Vedeli ste podať látku najpochopiteľnejšie a najúčelnejšie. Pre Vaše osobné vlastnosti a vedomosti sme si Vás vážili, ale tiež sme mali voľajaký bližší vzťah k Vám. Odchádzal som z kurzu s najlepšími pocitmi... Rád spomínam a budem spomínať na tých šesť týždňov, ktoré som pod Vaším vedením v Pezinku prežil, bolo to aj pri tej veľkej telesnej námahe krásne...

Slobodník ašpirant Ján Nemčík, Vojenská akadémia, Bratislava, píše 15. 12. 1940 poručíkovi Nálepkovi do Prešova: Ani si neviete predstaviť, ako sme sa cítili opustení, keď sme prišli do Mikuláša na dvor kasární. Cítili sme, že naša milá rota je už preč a náš veliteľ, ktorého každý miloval ako otca, tu už nie je. Každý sa díval do diaľok a myslel na Vás. Súdim to podľa toho, že kde sa rozviazal voľajaký rozhovor, to stále a stále len tá veta: "Kde je náš pán poručík Nálepka?"

Po skončení kurzu sa Jano doma zastavil na dva dni a bol vo veľmi dobrej nálade. 

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str.53-54