1943

Flora - to nie je ľud!

"Tu bije čestné slovenské srdce."

Nálepku som našiel pri Uborci. Stál na vysokom, strmom brehu a zamyslene hľadel na riečnu hladinu. Potešil som sa Nálepkovi, no nechcel som ho vyrušiť z myšlienok. Možno sa pri pohľade na plynúcu rieku zatúlal v myšlienkach domov, pod Tatry, do vlasti, ktorú tak vrúcne miloval.
Chápal som ho. Nám bolo predsa len ľahšie. dokonca, ešte aj tu, v hlbokom tyle nepriateľa, boli sme doma, lebo bol s nami náš ľud a naša strana. Pomaly som podišiel k nemu. Ćosi mi zaškrípalo pod nohami a Nálepka sa obrátil.
- Ach, súdruh generál! Dobré ráno! Ćakal som vás už včera, - privítal ma celkom bezprostredne.
- Trocha som sa zdržal, - vravím mu. - Ozaj, tankista Martin Korbeľa už prišiel?
- Áno. Prišiel. Výborný mládenec. Porozprával mi celú epopeju s tým svojím tankom. Škoda, že sme sa skôr nepoznali ..
-Źiaľbohu, kapitán, veľa sme predtým nepoznali ..
- Je to tak, že naši vojaci nenávidia nacistov a chcú proti nim bojovať. Ale my dôstojníci sme ich nevedeli zorganizovať. Viete, náš národ má povesť o Jánošíkovi, - pokračoval Nálepka, - ktorý bil pánov a krivdu .. Rozpráva sa o ňom, že bol veľmi mocný a nepriatelia ho nijako nevedeli premôcť. Ale zlá baba mu podsypala hrachu pod nohy a on padol .. A tak si myslím, kto nám to teraz podsypal hrachu ..
- Priveľmi ste dôveroval dôstojníkom, ako bol napríklad Čambalík ..
- Veril som mu, súdruh generál, len natoľko, nakoľko som si myslel, že môžem, - odpovedal so zápalom Nálepka.
- Vedel som, že za Čambalíkom stojí protifašistický zväzok dôstojníkov "Flora". Vy súdruh generál, ste o tom nemohli vedieť ..
- Flora? - opýtal som sa. - To je tá "Flora", ktorú organizoval generál Viest - sekretár benešovskej vlády? - Petruščenkova presná informácia sa neminula účinkom.
Nálepka sa na sekundu zarazil, no hneď sa spamätal.
- Tak teda vy viete o "Flore"? Je to predsa antifašistická organizácia. A Čambalík má dobré oko u náčelníka štábu slovenských peších vojsk, podplukovníka Goliana, aj u náčelníka polície kapitána Peterku. Na to som nesmel zabúdať ..
- Prepáčte, kapitán, - prerušil som ho, - vaše rozhodnutie, že prejdete s celým plukom k partizánom, bolo, ako sme to pochopili, prejavom vašej vôle - aktívne bojovať proti fašizmu. Prečo teda takzvaná antifašistická organizácia "Flora" nepodporila toto vaše rozhodnutie?
- Na prekážku bola rôzna orientácia, súdruh generál, - povedal Ján po trápnej prestávke. - To som až teraz pochopil, ale je neskoro .. No chcel by som sa stretnúť s týmto Ćambalíkom, aby som mal dušu na pokoji ..
- Aj na to už je neskoro. - Porozprával som mu, čo sa stalo s Ćambalíkom, ako si poranil nohu, ako sa rýchle pobral do Bratislavy, aj ako ho cestou zatkli. - Vidíte, - dodal som, - aj tu chcel utiecť pred zodpovednosťou ..
Nálepka vstal, niekoľko ráz sa prešiel hore-dolu. Potom sa vrátil ku mne a povedal:
- Ak vzali Ćambalíka do Berlína, znamená to, že sa zachytili na "Floru". No teraz som už pochopil aj to, že "Flora", to nie je ľud .. Prosím vás len, aby ste mi uverili, že tu, - udrel sa s päsťou do pŕs, - bije čestné slovenské srdce ..
- Nikdy sme o vás nepochybovali, kapitán, - povedal som.
- Veľmi by som prosil vašich veliteľov, - prehovoril Ján odrazu vzrušene, - aby ma naučili veliť partizánskemu oddielu, aby ma naučili viesť obranu, útočiť na posádky. Prosím, aby ste vysvetlili mojim vojakom, ako majú vyhadzovať fašistické ešalóny. Chcem sa vrátiť domov s takýmito vedomosťami, aby som podľa vášho, podľa sovietskeho spôsobu, bojoval proti nacistom a hnal ich z našej vlasti.

Alexander Saburov - Tajomný kapitán, str.300- 302


Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky