Prvá bojová úloha Ćeskoslovenského partizánskeho oddielu (1)

Československý oddiel sa utváral z vojakov, ktorí hneď za Jánom Nálepkom po jednom alebo v skupinách prichádzali k partizánom, a zo Slovákov, ktorí prešli skôr a mali už v radoch sovietskych partizánov za sebou bojovú činnosť a skúsenosti. Generálmajor Saburov počítal hlavne s týmito mužmi, keďže si už prešli tvrdou bojovou školou v nehostinných partizánskych podmienkach, a videl v nich zároveň kostru bojového jadra práve utvoreného Československého oddielu. Slovenskí partizáni, ktorí boli poslaní k Nálepkovi získali v predchádzajúcich oddieloch nádherné bojové povahové vlastnosti a boli prínosom novému oddielu po každej stránke.

... k obloze, Tatry synu, vznes se vyvýše pohled, neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku ...

Ján Kollár

/ Ján Nálepka v prvom prejave k svojmu oddielu uviedol práve tieto slová /

Keď Saburov a komisár Bogatyr vydali rozkaz o utvorení Ćeskoslovenského oddielu, hneď zhromaždili partizánov, predstavili bojovníkom ich nového veliteľa a v krátkych prejavoch vyzvali mladých partizánov do aktívneho boja proti nemeckým fašistickým lúpežníkom.

Po ich prejavoch vystúpil pevným krokom veliteľ oddielu Ján Nálepka. Svalnatý, v pleciach široký a štíhly, robil dojem vysokého, hoci bol strednej výšky. Vyleštené čižmy, pekne priľahlá, remeňmu pritiahnutá uniforma, lesknúce gombíky a čistý biely golier - všetko hovorilo o tom, že je to skúsený veliteľ, otužilý, vnútorne disciplinovaný.

Spod nízko stiahnutého štítku, zľahla na bok upravenej brigadírky, cez sklá okuliarov, pozorne a tvrdo hľadeli široko umiestnené oči, žiariace rozumom a energiou. Život v nepriateľskom tábore, plný nebezpečenstva, vtlačil svoju pečať na jeho opálenú chudú tvár s energickou bradou. Zovreté pery a hlboká vráska medzi obočím hovorili o tom, že tento človek mnoho prežil, mnoho premýšľal.

Väčšina Slovákov tu zídených ho už poznala z predošlej služby v pluku. Iní počuli o ňom od svojich súdruhov, ale videli ho len prvýkrát. Všetci s netrpezlivosťou čakali, čo povie nový veliteľ - človek už dávno známy svojim smelým a úporným bojom proti hitlerovcom a ich slovenským prisluhovačom.

Z jeho reči bolo cítiť skrytú vášeň a vnútornú istotu človeka, ktorý je hlboko presvedčený o svojej pravde. Keď hovoril o nenávisti slovenského ľudu k hitlerovským zotročovateľom, o pevnom presvedčení všetkých čestných Slovákov, že za pomoci veľkého ruského národa - najstaršieho brata slovanských národov - si znova vybojujú nezávislosť svojej vlasti, svoje slová zdôrazňoval energickými gestami. Ján, bývalý učiteľ, ktorý výborne poznal literatúru svojho národa, pripomenul svojim súdruhom - bojovníkom mladého Československého partizánskeho oddielu, slová známeho slovanského básnika Kollára, ktorý nazval Rusko obrovským dubom, čo sa nebojí budúcich búrok.

Slovensky, a potom rusky, prosto, ale názorne citoval slovenské ľudové príslovia, keď hovoril o veľkom boji Slovanov proti nemeckým uchvatiteľom, o odvekom priateľstve slovenského a ruského ľudu. Vyzýval svojich druhov učiť sa od sovietskych partizánov, preberať ich bojové skúsenosti, osvojovať si ich taktiku.

"Treba sa naučiť partizánskym metódam boja tak, aby sme časom prešli k samostatným bojovým akciám. Úloha oddielu je viesť boj proti fašizmu, nepriateľovi demokracie a slobody ľudstva, bojovať proti nemeckým uchvatiteľom, ukrutným nepriateľom československého ľudu a zotročovateľom Ćeskoslovenskej republiky. "

Nakoniec pripomenul, že je nevyhnutné viesť propagandu medzi vojakmi a dôstojníkmi slovenskej Zaisťovacej divízie, s cieľom organizovať prechod čo možno najväčšieho počtu vojakov a dôstojníkov tejto divízie k partizánom a poukázal, že v tejto práci vidí prvoradú úlohu oddielu.

Nálepkovo želanie pokračovať v práci na organizácii prechodu vojakov a dôstojníkov 101. pluku na stranu partizánov sa úplne zhodovalo s plánmi veliteľa vyššej jednotky. Keď budovali Československý partizánsky oddiel, nemysleli na zvýšenie množstva bojovníkov: zálohy pre vzrast partizánskych oddielov boli nevyčerpateľné. Velenie a stranícka organizácia plnili priame pokyny Ústredného výboru strany a štábu partizánskeho hnutia a konali veľkú prácu medzi vojskami "spojencov" hitlerovského Nemecka. Veľkú úlohu vo vykonaní tejto práce mohol zohrať a naozaj aj zohral Ćeskoslovenský partizánsky oddiel. Práve preto velenie združenia počítalo, že dôležitou úlohou Jána Nálepku a jeho oddielu je rozprúdenie agitačnej práce medzi príslušníkmi 101. pluku.

Už na druhý deň po utvorení oddielu odišiel kapitán Nálepka spolu so zástupcami veliteľa vyššej jednotky, s družstvom slovenských partizánov, skupinou samopalníkov a vysielačkou do Jeľského okresu. V rozkaze vyššej jednotky sa mu uložilo " spojiť sa so slovenskými posádkami v Jeľsku ´, na križovatke v Bogutiči a osade Kozinki, aby ozbrojeným povstaním dosiahli prechod vojakov a dôstojníkov k partizánom do československéhop partizánskeho oddielu, so zbraňami a muníciou."

Nálepka rozdelil svoj oddiel na tri skupiny a za niekoľko dní obnovil spojenie s dôstojníkmi a vojakmi 101. pluku a niektorými inými súčasťami slovenských jednotiek. Pritom narazil na vážne ťažkosti. O nich sa hovorí v denníku Československého oddielu: "Prostredníctvom nadporučíka F., ktorý ešte predtým bol v spojení s partizánmi, bolo hneď nadviazané spojenie s jeľskou posádkou.  S druhými posádkami, okrem Michalki, Mitvy a Saňuki sa nepodarilo spojiť. Pre najprísnejšie opatrenia, ktoré použilo veliteľstvo Zaisťovacej divízie a veliteľstvo pluku .. každý sa bojí udržovať priame spojenie s partizánmi."

Predsa, nehľadiac na drakonické opatrenia hitlerovcov a ich slovenských prisluhovačov a nemožnosť mnohých vojakov a dôstojníkov bezprostredne sa spojiť s partizánmi, neprerušujú sa pokusy slovenských protifašistov zorganizovať prechod do partizánskych oddielov. Tak už 17. mája, ako potvrdzuje denník oddielu, vojaci bogutičskej posádky sa pokúšali prejsť k partizánom. Tento pokus sa nepodaril. Ćasť posádky, pozostávajúca z Nemcov na čele s nemeckým veliteľom, tušila niečo, zavolala posilu a prekazila Slovákom uskutočniť ich zámer. Vo vzniklej zrážke boli dvaja Slováci ranení. Utiecť sa podarilo len trom. V rozkaze pre slovenskú divíziu sa uvádza, že chytení slovenskí dôstojníci boli odsúdení na smrť, ich domy na Slovensku boli podpálené a rodiny postrieľané a že taký osud stihne všetkých, ktorí sa pokúsia prejsť k partizánom. Bez ohľadu na to, Nálepkovo spojenie s mnohými vojakmi a dôstojníkmi ako i so sovietskymi ľuďmi, ktorí plnili v Jeľsku úlohy uložené partizánmi, nielen že sa neprerušili, ale nadobudli ešte širšie rozmery.

Všetka agitačná a prieskumná práca Jána Nálepku bola pod stálym vedením velenia vyššej jednotky. Na návrh partizánskych politických pracovníkov, Nálepka píše mnoho slovenských protifašistických letákov. Vyzýva slovenských vojakov, aby odchádzali do lesov k partizánskym oddielom, bili hitlerovcov, zotročovateľov, povstali so zbraňou v rukách, kým ich fašisti neuvrhnú do koncentračných táborov. Nálepka pripomína svojim krajanom to, že fašisti ženú na nútenú prácu do Nemecka slovenskú mládež, vyvážajú zo Slovenska všetky zásoby potravín a krajinu pustošia a vrhajú do hladu. Vyzýva ničiť fašistických uchvatiteľov, do boja za oslobodenie rodného Ćeskoslovenska. Všetkými letákmi, ktoré napísal, tiahne sa ako červená niť myšlienka o veľkom priateľstve sovietskeho a československého ľudu.

"Nesprávajte sa nepriateľsky voči bratskému sovietskemu ľudu, neprelievajte z príkazu hitlerovcov krv svojich slovanských bratov."

Jeho letáky, výzvy k dôstojníkom a vojakom slovenskej divízie a Slovákom v maďarskej armáde, vyzývali k okamžitému povstaniu proti okupantom,. Končili sa obyčajne prevolaním: " Smrť nepriateľom Slovanstva! " a boli podpísané: " Velenie slovenských partizánov", alebo " Dôstojník československej armády kapitán Repkin." Tieto letáky sa podávali medzi slovenskými vojakmi z ruky do ruk, ochotne sa čítali a starostlivo chránili, ako priepustky pri prechode k partizánom. 

Archív komisie, fond 4, zväzok 70, listy 90-92. Letáky sú písané slovensky.

Hitlerovci a slovenskí pätolízači boli poplašení objavením sa týchto letákov. V snahe prerušiť ich rozširovanie, fašistické velenie zakázalo obyvateľstvu vchádzať a vychádzať u Jeľska. V bytoch u civilného obyvateľstva konali systematicky masové domové prehliadky. Ale všetky tieto opatrenia nepomáhali, letáky sa stále objavovali. Cez ilegálne boľševické organizácie, ktoré pracovali v osadách, kde sa nachádzali posádky a cez svoju agentúru v samých slovenských jednotkách, Nálepka posielal vojakom stále nové a nové výzvy, ktoré mocne vplývali na jeho krajanov.

V dôsledku toho znížila sa bojaschopnosť slovenských divízií rozložených v Jeľskom okrese fakticky na nulu. Napriek strašnému teroru a hrozbám  o zastrelení rodiny na Slovensku, stále viacej vojakov obracia zbraň proti hitlerovcom a prechádza k sovietskym partizánom. Zvláštnou smelosťou vyniká prechod tankistu Martina Korbeľa k partizánom. 

"Partizánska pravda v čísle z 20. júna 1943 - slovenský vojak Martin Korbeľa. Slovenský vlastenec priviedol tank, ozbrojený dvoma guľometmi, delom as plnou zásobou streliva. Nepriateľské lietadlo sa pokúšalo zničiť tank, ktorý sa uberal k partizánom. Martin Korbeľa začal páliť na nepriateľské lietadlo a poškodil ho. Za prejavenú chrabrosť a odvahu československý vlastenec Martin Korbeľa bol navrhnutý na vysoké štátne vyznamenanie. "

Mnohí Slováci prichádzali so zbraňou do najbližších partizánskych oddielov a žiadali, aby ich poslali do oddielu kapitána Repkina. Ale ani zďaleka nie všetkým Slovákom, ktorí sa usilovali prejsť k partizánom, sa to podarilo. Rozzúrení " vládcovia " Slovenska posielajú do Jeľska samého ministra obrany zradcu Ćatloša, aby tu bojoval s masovými prechodmi vojakov a dôstojníkov k partizánom. Príchod "vysokého" veliteľa vyvolal nové represálie. Začalo početné zatváranie antifašistov. Stá ozbrojených slovenských vojakov bolo v putách, pod dozorom esesákov, odvezených do druhých okresov, kde mali byť potrestaní a niektorých dokonca poslali až na Slovensko. Slovenské jednotky boli odvedené z priestoru Saburovovej jednotky.

Prvá bojová úloha Jána Nálepku bola vykonaná. V denníku Československého oddielu  Nálepka uverejňuje rôzne údaje o výsledkoch  vykonanej práce a konštatuje " úplný rozklad 101. pluku a iných súčastí Zaisťovacej divízie a ostro zosilnenú protinemeckú náladu." Slovenské jednotky rozmiestnené v priestore činnosti Saburovových oddielov, prestali jestvovať ako bojové nepriateľské jednotky.

Týmto sa však nevyčerpáva agitačná práca medzi slovenskými vojakmi a dôstojníkmi, ktorú vykonali partizáni Saburovovej jednotky a predovšetkým československý oddiel. Napomáhala prenikaniu pravdy o hrdinskom boji sovietskeho ľudu až na Slovensko. V tomto vzťahu činnosť Saburovových partizánov ako aj iných partizánskych oddielov Ukrajiny a Bieloruska bola neoddeliteľnou časťou SNP proti fašistickým uchvatiteľom.

Nálepka by nemohol úspešne splniť zodpovedné úlohy v agitačnej práci medzi slovenskými vojakmi a dôstojníkmi, keby nebol úporne upevňoval svoj oddiel organizačne a nezvyšoval jeho bojaschopnosť. Už od začiatku  zaviedol tvrdú vojenskú disciplínu. Skvelé vojenské vystupovanie Nálepku, ktorý bol vždy upravený, čisto oblečený, hladko vyholený, obracalo na seba pozornosť a bolo príkladom celému oddielu. Nálepka úporne a prísne učí bojovníkov orientácii v lese, ďalej maskovaniu, krytému pohybu, presnej streľbe. Ćasto beseduje so svojimi partizánmi, pomáha im osvojiť si nové podmienky. Táto práca, ustavične konaná veliteľom oddielu, pomáha bojovníkom  pri osvojovaní si základov partizánskej taktiky, pri nadobúdaní zručnosti v boji za zložitých podmienok v nepriateľskom tyle.

Nálepka mohol s uspokojením uviesť výsledky prvého mesiaca svojho pobytu v radoch sovietskych partizánov. Úspešne splnil zodpovednú úlohu velenia prácou v slovenských jednotkách, pomohol mnohým slovenským vojakom nastúpiť cestu ozbrojeného boja proti hitlerovcom, nadobudol dôležitú skúsenosť v prieskumnej práci. Ćeskoslovenský partizánsky oddiel vyrástol a spevnel. Nahromadená skúsenosť spolu s úporným každodenným bojovým výcvikom a politickým školením, pomohli mužstvu oddielu a jeho veliteľovi čestne vydržať ťažké skúšky letných bojov roku 1943.

D. Berlinskij-M. Pogrebinskij: Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str.57-62, krátené