Jeľsk

Príchod do Jeľska

Čo robia vaši dôstojníci? Čo robia vojaci? Chodia k partizánom na návštevy a pozývajú ich k sebe. To už nie sú vojaci! To sú boľševickí banditi! Ja to oznámim slovenskej vláde.

Prišli sme do Jeľska. A hľa, nečakane sem priletel generál letectva Kitzinger a zvolal poradu. Boli na nej prítomní veliteľ slovenskej divízie a veliteľ nášho pluku. Ja som bol na túto poradu pozvaný tiež, ale keď som sa ukázal, nedovolili mi vstúpiť do miestnosti. Stál som za dverami a počul som, ako Kitzinger zlostne kričal na veliteľa divízie a veliteľa pluku: - Čo robia vaši dôstojníci? Čo robia vojaci? Chodia k partizánom na návštevy a pozývajú ich k sebe. To už nie sú vojaci! To sú boľševickí banditi. Ja to oznámim slovenskej vláde. Potom sa generál pýtal na mňa, ako sa správam. Veliteľ pluku odpovedal: - Stotník Nálepka si vedie dobre. - Sledujte ho, - prikazuje Kitzinger, -pozorne ho sledujte!

 Zrejme už o mne niečo tušil. Po porade Kitzinger odletel a my sme vyrazili na operácie proti partizánom. Už sme vedeli, že v tomto priestore operujú saburovovci. Chceli sme nadviazať spojenie s ich štábom, aby sme ich mohli zavčasu upozorňovať na nemecké prepady a odovzdávať dôležité informácie. Túto správu sme doručili kapitánovi Čambalíkovi. Čambalík nasadol do saní a odišiel smerom k dedine Karteniči. Pri moste neďaleko Zlodina ho zajali partizáni a poslali k Saburovovi. Saburov určil deň a hodinu stretnutia a vybral na toto stretnutie miesto pri obci Remezy. Dvakrát sa toto stretnutie neuskutočnilo z našej viny, nedarilo sa mi uvoľniť. Veliteľ pluku mi už nedôveroval. A stále za mnou sliedili Nemci. Ale my sme aj tak o nástupe Nemcov včas upozornili Kovpaka, ktorý vtedy táboril medzi Pripjaťou a Dneprom. Upozornili sme písomne aj Saburova a neskoršie sme si dopisovali. (JN)

Anatolij Šijan - Partizánsky kraj

Na novom pôsobisku Nálepka nadviazal konšpiratívne spojenie aj s velením partizánskeho zväzku generála A. N. Saburova. Nebolo to však ľahké. O úprimnosti jeho počínania pochyboval komisár zväzku Zachar Antonovič Bogatyr, váhal i veliteľ gen. Alexandr Nikolajevič Saburov. No konanie slovenského dôstojníka mu nedalo pokoj a začal mu venovať pozornosť. Išlo o to, že na štáb zväzku za záhadných okolností prišiel lístok s podpisom kpt. Repkin. Krátko nato druhý, s tím istým podpisom. Neznámy kapitán v ňom písal: 

"Sme radi, že ste sa objavili na našom horizonte. Slováci na partizánov nestrieľajú. Pri prvej príležitosti sa ozvem. Kpt. Repkin." 

Jednotky partizánskeho zväzku boli neustále v bojových akciách. Saburov netrpezlivo čakal, ako sa Nálepka zachová, či činmi dokáže, že to s nimi myslí naozaj úprimne. Nečakal dlho. V najbližšom boji pri dedine Selizovka, v priestore, kde mali palebné postavenie Slováci, sa ozvali delá. Zastreľovali sa priamo na pozície vojsk SS. Po delostreleckej príprave spustili hustú paľbu tým istým smerom. Saburov uvažoval. Slováci stáli predsa proti ním a strieľali ponad nich - na Nemcov. Práve vtedy sa k Saburovovi dostal komisár zväzku Z. A. Bogatyr. Oznámil mu, že Nálepka nesklamal a jeho pluk bojuje s fašistami.Boje pokračovali. Nálepkova ilegálna skupina ďalej pomáhala partizánom cennými správami. Boli o to cennejšie, že Nálepka ich získaval a posielal v nepredstaviteľne zložitých podmienkach. Sledovali ho dokonca i vtedy, keď chcel ísť na štáb divízie; muselo to byť v sprievode niektorého dôstojníka. Išlo mu vlastne o život, a predsa našiel spôsob, ako posielať gen. Saburovovi ďalšie správy a pokračovať v spolupráci. 

K. T. Mazurov: Nezabyvajemoje, Minsk

Podmienky pre pomoc partizánom v Jeľsku sa značne zhoršili. V ilegálnej skupine 101. pluku bolo treba odstrániť dôsledky zrady, upevniť jednotu antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov a zvýšiť bezpečnosť a ostražitosť. Do spolupráce s gen. A. N. Saburovom sa zapojili všetci členovia ilegálnej skupiny 101. pluku. Podarilo sa upevniť disciplínu a tak mohol štáb Saburova dostávať cenné informácie o nemeckých posádkach, o pripravovaných nemeckých útokoch proti partizánom a civilnému obyvateľstvu. Po príchode A. N. Saburova do tejto oblasti sa zvýšili represie proti civilnému obyvateľstvu. Nemci masovo vypaľovali dediny aj s ľuďmi, rabovali príbytky a mladých hromadne posielali na otrocké práce do Nemecka. 

Kapitán Nálepka organizoval smelé akcie, ktoré nacistom nesmierne škodili. Na vopred určené miesta dodával partizánom zo skladov slovenskej armády lieky, potraviny, zbrane. Upozorňoval partizánov na akcie, ktoré sa proti nim chystajú. Upovedomoval ich o postaveniach a presunoch nemeckých jednotiek. Dokonca priamo napádal rôzne časti nemeckej armády, ako sa o tom píše aj v knihe D. Berlinskij - M. Pogrebinskij: Hrdina ZSSR Ján Nálepka. 

Kapitán Nálepka sa napríklad dozvedel, že o 17. hodine bude uskutočnený útok na partizánov v určitom priestore za riekou. Hneď poslal spojku k partizánom na určené miesto; keď o 17. hodine prišli slovenské jednotky k mostu, ten už bol vyhodený do povetria.
"Útokov" na partizánov urobil kapitán Nálepka so svojimi jednotkami nesčíselné množstvo. Podľa dohody s partizánmi vždy na určitom mieste došlo k fingovanej zrážke, pri ktorej sa nešetrilo hrmotom, treskom, strieľaním do vzduchu z pušiek i guľometov. Slovenské jednotky sa potom vrátili a kapitán Nálepka podal hlásenie, podľa ktorého došlo k veľmi úspešnej akcii, bolo pobitých mnoho partizánov a slovenské jednotky nemali nijakú stratu. na základe takýchto hlásení, kapitána Nálepku pokladali za jedného z najúspešnejších dôstojníkov.
Mnohokrát mal kapitán Nálepka príležitosť pomáhať partizánom priamo. Ako zástupca veliteľa pluku si vymohol, že bude všetkých pochytaných partizánov osobne vypočúvať. Naozaj všetci partizáni, ktorí sa dostali do rúk slovenským jednotkám na tomto mieste, boli vypočúvaní kapitánom Nálepkom. Po "vypočutí" ich Nálepka tajne púšťal na slobodu a veliteľstvu hlásil, že ich dal popraviť. Týmto spôsobom zachránil život veľkému množstvu sovietskych ľudí. 

D. Berlinskij - M. Pogrebinskij: Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str. 20

Nálepka miloval nás, Bielorusov a Ukrajincov ako vlastný slovenský národ. Často hovoril, že Česi a Slováci sa bez pomoci sovietskych ľudí nikdy nedokážu vymaniť z nemeckého područia. Práve preto musíme všemožne pomáhať sovietskej armáde a sovietskemu ľudu, hovorieval. Iba Sovietsky zväz dokáže poraziť Nemcov ako na vlastnom území, tak v spolupráci s nami i u nás doma.

Franc Nikolajev Sadoľskij