Alexander Saburov - Tajomný kapitán. str. 299

Nálepkov odriad sa vrátil z bojovej akcie až v čase, keď do nášho kraja prišli Kovpakove, Fiodorove, Begmove a Meľnikove útvary. Nálepka ešte nevedel, že k nám priletel tajomník ÚV KS (b) U Demian Sergejevič Korotčenko a náčelník Śtábu partizánskeho hnutia Ukrajiny generál Strokač. Priviedol odriad na staré miesto neďaleko štábu a čoskoro zaznela od táborákov slovenská pieseň Slovenské mamičky .. Podišli sme k slovenským vojakom - nálepkovcom. Keď nás Nálepka uvidel, vyskočil a na jeho povel aj ostatní partizáni.
- Len nijaké velenie! - povedal som a predstavil ho Korotčenkovi.
- Ako vidím, náladu máte všetci dobrú. Zrejme ste spokojní s výsledkom akcie.
- To je slabé slovo .. spokojní, - ozval sa Nálepka. - Bola to pre nás vysoká škola .. Ćakal som teraz už len na svojho komisára, odišiel do politického oddielu. Mali sme ísť potom k veliteľovi s hlásením.
- Tak teda hláste. Preto sme aj prišli.
Nálepka sa zvrtol a vytiahol z pláštenky nejaké papiere.
- Len rozprávajte bez papierikov, - povedal Demian Sergejevič.
- Môžem aj bez papierikov, len by som vám najprv chcel ukázať smer nášho pochodu.- A Nálepka rozložil mapu.
Zbadal som na Nálepkovej mape krížik na úseku železničnej trate Śepetovka- Polonnoje a spýtal som sa:
- Toto tu je aká značka?
- Tu vykoľajil náš oddiel jeden vojenský ešalón.
- Kto velil oddielu?
- Poddôstojník Śalgovič.
- Nech nám teda súdruh Šalgovič porozpráva, ako to spravili, - povedal Korotčenko.
A znova som uvidel vojaka, ktorého nám eskorta priviedla rovno z väzenia. Tento vysoký človek, ktorému sedel v tvári večný úsmev, vzbudil naše sympatie. Aj teraz sa usmieval. No v jeho úsmeve bolo už niečo nové: akési zvláštne, nedefinovateľné nadšenie.
- Ozaj, neviem, ako by som vám to povedal, no isté je, že sme sa riadne zapotili, aj strachu vystáli, kým sa ten ešalón vyvalil hore kolesami. Zdalo sa nám, že na tom úseku je málo hliadok, a tak sme sa pomaličky priblížili k trati. A tuto náš Ďuro pracoval ako slávny míner, mínoval to ostošesť. Poležali sme si hodnú chvíľu na kraji lesa. Odrazu len počujeme, že ide .. A potom odrazu výbuch a hromobitie. A strašný rev. Ešalón viezol aj vojsko. Tí, čo ostali nažive, hodili sa za nami. A my, ako sme sa predtým dohovorili, rozpŕchli sme sa na všetky strany. Nuž takáto bola naša prvá operácia na tomto pochode.
- Koľko ešalónov ste vykoľajili dokopy? - obrátil som sa k Nálepkovi.
- Dva. Vyhodili sme dva rušne.
- Pre začiatok to stačí, veď váš pochod netrval dlho, iba pätnásť dní .. - tešilo ma, že som mohol pochváliť prvé bojové kroky našich slovenských priateľov.

Alexander Saburov - Tajomný kapitán, str.311-313, krátené