"Dokiaľ sa budú socialisti hnať za majetkom a prepychom, dotiaľ nemusia mať z nich kapitalisti strach."

V júli 1933 sa v Komornej Lehote na Těšínsku konala konferencia mladých sliezskych učiteľov. Zúčastnilo sa na nej 303 delegátov, z toho 30 Slovákov a medzi nimi bol Ján Nálepka. Jeho prvé vystúpenie komentoval účastník konferencie profesor Karol Tkáč zo Zlína takto:
"Ukázalo sa, že je to učiteľ premýšľajúci, znepokojený súčasnými rozpormi v spoločnosti, spojený s ľudom, nezmieriteľný voči zlu, pohotový rečník a až sugestívny diskutér. Pomerne rýchlo sme sa spriatelili, začali sme ho volať Strapatý Jano. Bol jedným z najaktívnejších účastníkov konferencie. Keďže nás upútal svojimi vystúpeniami, požiadali sme ho, aby 5. júla 1933 predniesol popoludní pri pomníku Tolerančného patentu na blízkej hore Goduli slávnostný prejav. Hovoril pravdivo a prosto, sugestívne. Ukázal, že Česi a Slováci sa nikdy nezmierili s neslobodou. Spomenul, že konferencia, ktorej sme účastníkmi, je venovaná hľadaniu cesty k sociálne spravodlivému zajtrajšku. Upozornil, že sloboda sa nikdy nedosiahla bez boja. A zakončil výzvou, aby spravodlivý boj za sociálnu slobodu, bez ktorej si ozajstnú slobodu nemožno predstaviť, sa stal jedným z najpevnejších pút mladých Čechov a Slovákov. - Dokiaľ sa budú socialisti hnať za majetkom a prepychom, dotiaľ nemusia mať z nich kapitalisti strach. Sme zvedaví, kedy sa stanú ,zástupcovia ľudu' v parlamente skutočnými zástupcami ľudu! - Jánov prejav vyvolal veľký súhlas. Na záver sme Jána požiadali, aby napísal príspevok do ,Věstníka'. Vyhovel a, samozrejme, po ,nálepkovsky' využil svoj bystrý postreh, ostrý súd a schopnosť dosiahnuť účinnosť vtipným, často až sarkastickým podaním originálnej myšlienky. A ešte i dnes, ba dokonca práve dnes, sú mnohé Jánove myšlienky aktuálne."
Na tejto konferencii sa Jano zoznámil s Vladom Clementisom, ktorý tam prednášal a neskoršie si písali. Delegáciu učiteľov prijal na svojom letnom sídle v Židlochoviciach prezident republiky T. G. Masaryk. Učitelia Jana poverili, aby predniesol pozdravný prejav. Po oficialitách sa rozprúdila diskusia s prezidentom. Trvala poldruhej hodiny. Jano v nej poukázal na neutešené pomery, na chudobu a dotkol sa tiež otázky spolužitia Čechov a Slovákov.

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str.29

"Keď demokracia je najkrajšie vlastenectvo, museli by sme mnohých politikov hnať z ich miest."

Do pôsobenia v Marikovej spadá aj konferencia mladého sliezskeho učiteľstva v Komornej Lhotke , ktorej sa zúčastnil ako zástupca Zväzu slovenských učiteľov. V porovnaní so Zemským ústredím učiteľov Slovenska, silne ovplyvňované nacionalistickými a klerikálnymi ideami HSĽS, zohrával Zväz slovenských učiteľov pokrokovú úlohu, hoci bol vo vleku sociálnej demokracie a do určitej miery aj pod vplyvom agrárnej strany. Po politickej i odbornej stránke patril k najaktívnejším účastníkom konferencie. V článku pre Učiteľské noviny, stretávame sa s jeho bezprostrednými dojmami: "Na konferencii sa diskutovalo aj o najaktuálnejších otázkach dneška - o demokracii ako forme, o demokracii ako procese ľudského dozrievania, ktoré sa vnútornou disciplínou uzákoňujú .. Mnoho sa debatovalo o komunizme, socializme a fašizme .. "

Rokovanie prebiehalo v duchu masarykizmu. Učiteľstvo totiž vychovávali tak, že T.G. Masaryka ukazovali ako uskutočňovateľa sociálnych reforiem a kultúrneho pokroku. V tomto zmysle vystupovali aj niektorí diskutéri, frázovite tvrdiac, že " pre socializmus sa musí u nás pôda pripraviť" a podľa Masarykových zásad "pripravená bude až vtedy, keď kapitalistická výroba dosiahne najvyšší rozkvet a pracujúca masa v kapitalizme dosiahne najvyšší stupeň v zmysle materiálnom, kultúrnom a civilizačnom. Pozitívnou udalosťou na konferencii boli vystúpenia pokrokových predstaviteľov inteligencie, ich bojové prejavy proti šovinizmu a ľudáckemu hnutiu, ako aj výmena pracovných skúseností. Na spomínané témy sa vyjadruje aj po návšteve u prezidenta Masaryka. Podtatranská Slovač, roč.XI, č.31: "

Nám musí byť milší tolerantnejší Čech ako šovinistický Slovák! Naše stanovisko je konečne jasné .. sme dva národy, majúce svoje nacionalizmy, avšak spoločný politický celok. To musí byť vodidlo i pre budúcnosť .."

Spoločne s komunistickou stranou bojovala za demokraciu ľudovú, za demokraciu más aj pokroková inteligencia, na Slovensku združená okolo časopisu DAV. Na konferencii v Komornej Lhotke zaútočili na jeho dovtedajší myšlienkový svet v širších súvislostiach pojmy, nad ktorými sa začal zamýšľať po prednesení referátov Zdenka Nejedlého a Marie Majerovej. Z podnetu tejto konferencie zaujal definitívne stanovisko proti nacionálnemu šovinizmu, teda proti ideológii reakčnej HSĽS. Ak do konferencie v Komornej Lhotke vchádzal vo svojich názoroch na spoločenské dianie z lokálnych pomerov, priebeh konferencie ho prinútil vyjadriť sa k vážnym celospoločenským javom, a to posunulo hranice jeho myslenia za doterajší obzor. Z tohto hľadiska mala konferencia kladný vplyv na budúce Nálepkove občianske i politické prejavy.

Viliam Šalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.37-41, 84 krátené

"Ozajstné hrdinstvo značí: každý čin zamerať na vec ľudu, na prospech ľudu!"

V rokoch všeobecnej krízy, za kapitalistickej predmníchovskej republiky, v rokoch nástupu fašizmu nesmel učiteľ otvorene hovoriť a učiť slobodne. A predsa Janko Nálepka patril k tým učiteľom, ktorí sa nikdy nebáli odhaľovať pravdu a šíriť ju.

Začal tak, ako mnohí iní, čítaním Učiteľských novín, ktorý vydával univerzitný profesor Zdeněk Nejedlý. Patril ku skupine tých uvedomelých učiteľov, ktorí nechceli slepo slúžiť buržoázii, ale poctivo hľadali pravdu a poznali, že jedinou pravdou v našej epoche je marxisticko-leninské učenie. Nálepka pilne študoval diela Marxa, Lenina .. Poznajúc pravdu na každom kroku smelo hájil a šíril medzi robotníckou a maloroľníckou mládežou v Robotníckej telovýchovnej jednote, kde bol vedúcim, medzi ľudom, v škole medzi žiakmi a učiteľmi. 

Mnohí učitelia si naňho dobre pamätajú, ako vedel ohnivo vystupovať na učiteľských konferenciách, keď odhaľoval falošnú masku a nepoctivosť takých "socialistov" a "demokratov", ktorých v časoch predmníchovskej republiky stavala buržoázia do čela učiteľstva, aby ho viedli na koľaj protiľudovú, aby marili jeho triedne a politické uvedomenie.

V júli 1933, ako začiatočný učiteľ v Maríkovej, Nálepka vystúpil viac ráz na učiteľskej konferencii mladého sliezkeho učiteľstva v Komornej Lehote na Tešínsku tak, ako to vždy robil na učiteľských konferenciách. Poukazoval na príčiny hospodárskej, politickej a mravnej krízy a volal po jednote českého a slovenského ľudu proti nastupujúcemu fašizmu. Vestník tento konferencie vytlačil len takéto úryvky z jeho diskusných príspevkov:

"Charakteristickým znakom dnešnej politiky je útek buržoázie od zodpovednosti. Len tak si je možné vysvetliť mnohé veci u nás, zvlášť strašné hospodárske pomery. Dokiaľ sa socialisti budú hnať za majetkom a prepychom, dotiaľ nemusia mať z nich kapitalisti strach - nebolo by to dobré vštepiť masám do krvi, aby vedeli, kedy je socialista skutočným socialistom? Iste by došlo k radikálnej zmene vodcov .. Sme zvedaví, kedy sa stanú zástupcovia ľudu v parlamente skutočnými zástupcami ľudu a nie sluhami strán a svojho Ja?! "

" Vráťme ľudu dôveru! Koľkí z nás usilujú o to, aby mali medzi ľudom dôveru? Ći sme už tiež nasiakli duchom byrokratizmu a ľud nepotrebujeme - či chceme , aby ľud bol ďalej plebsom? Sme z ľudu - teda medzi ľud! "

"Źiješ, aby si jedol, alebo ješ, aby si žil? - Ako dôležité je vedieť, kto z našich radov, ktorým heslom sa riadi. Vieme tiež, že to prvé je heslom väčšiny politických profesionálov. Kedy dospejeme k ideálom demokracie, kde sa ľudia budú deliť len na aktívnych a pasívnych v práci? Nebolo by dobré už dnes tak triediť ľudí? Zaiste mnohý z tých vyšších "demokratov" by si takéto delenie, a podľa toho nadelenie, málo prial! Keď demokracia je najkrajšie vlastenectvo, museli by sme mnohého politika hnať s jeho miesta. Koľko je podľa toho vo vyšších kruhov vlastencov?"

Takto hovoril Janko Nálepka učiteľom už v roku 1933. Vtedy o ňom napísali: " Nemôže byť lepšej propagácie vzájomnosti československého ľudu, než ako ju prevádzal a ukazoval Janko Nálepka."  A istý redaktor ho z tejto konferencie učiteľstva takto charakterizuje v novinách:

" Přímá postava. Napjatost mysli. S klidem povstává. Zazní slovenština. Napřed přitlumená hloubka.  Jako když v dálce táhle burácí. Hlas zesílí temperamentem. A bouře. A blesky. Svítí na problémy. Ejhle, kazatel svobody: 

- Sme jeden ľud, jedna krv, jedna vôľa .. Mladá a priebojná vôľa .. Sme pioniermi .. Postavíme most k lepšiemu zajtrajšku .. Poznáme len jediné slovo: Víťazstvo! -

Pěstuje československou jednotu prakticky .. Plno víry a naděje .. Jano, rozkvete některá?" ( Z uverejnenej reportáže v dennej tlači zo 14. júla 1933)

                              D.Berlinskij, M.Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str. 5-7, krátené