Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str.141

Gestapo

Poručík Vincent Kútik: Na novom pracovisku v Jeľsku sme za pomoci nemeckých jednotiek mali chrániť komunikácie pred útokmi partizánov. Bol som naďalej veliteľom roty Mor ho, a samozrejme, že Nálepka si nás nechal u seba v Jeľsku. Ja som bol vtedy na jednej strážnici v Bogutiči, to bolo asi 5 km od Jeľska, a dostal som za úlohu čo najrýchlejšie nadviazať spojenie s partizánmi. To sa podarilo prostredníctvom istej učiteľky, volala sa Soňa, a ešte cez inú učiteľku, ktorá bola predtým tajimníčkou Komsomolu v Jeľsku, menom Oľa.
Neskôr som dostal odkaz, že veliteľ si praje so mnou hovoriť. Zaviedli ma do jednej miestnosti, kde bol takmer celý Saburov štáb. Tam mi odovzdali list pre Nálepku a dohodli sme miesto, na ktorom sa stretneme, keby bolo treba list zničiť. S listom som šiel za Nálepkom asi 11 km na koni, bola zima. Prichádzam do dediny a zastaví ma jedna žena. Hovorí: "Pán poručík, neodovzdávajte ten list." Bol som veľmi prekvapený. Prídem k Jánovi a on vraví: " To znamená, že gestapo už o ňom vie."
Išiel som za ženou, ktorú sme poznali ako Soňu a ona hovorí, že schôdzka je prezradená. Vraciam sa a oznamujem to Jankovi. Na druhý deň prišla do Jeľska kolóna SS a tanky s pancierovými vozmi a obkľúčili miesto, kde sme sa mali stretnúť. Samozrejme, že Janko veliteľa kolóny pekne pohostil a ešte mu povedal, že dúfa, že mal pekný výlet.
Soňa sa mi priznala, že ona prezradila gestapu pripravovanú schôdzku Saburov - Nálepka. Svedomie sa ohlásilo a ona schôdzku odvolala, lebo dobre poznala gen. Saburova. Dodala, že Nemci ju donútili na spoluprácu s gestapom, inak hrozili, že zastrelia jej matku. " Pred časom zastrelili Nemci môjho brata" - vraví.
Istého času sme s Jankom stretli Soňu a Janko ma upozornil, aby som si dal pozor, lebo táto krásna blondína spolupracuje s gestapom.

Pasca

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 148

Znova vyšetrovanie

Justičné orgány po dlhších prieťahoch navrhli začať proti Nálepkovi "len" disciplinárne pokračovanie. Oddiaľovanie vykonalo svoje a čas ohlodával mieru obvinenia. Lenže veliteľ divízie plk. R. Pilfousek s tým nesúhlasil a v hlásení náčelníkovi štábu Ministerstva národnej obrany napísal: " Pretože sa na vec stot. Nálepku a spol. pozerám ako na vojenskú zradu, nepristúpil som na disciplinárne dpokračovanie, pretože tým by som celú vec bagatelizoval." Jednoznačne žiadal o vojenský súd.

Vojenská byrokracia predsa len chcela nejaké riešenie a uzavretie prípadu. Na rádiogram č.7462 dôv.1943 reagoval poľný prokurátor 29.4 1943 správou do rúk náčelníka štábu ministra, že zaviedol trestné pokračovanie proti Nálepkovi a ďalším jeho ôsmim spoločníkom.

K stykom s partizánmi sa priznal i stotník Ján Nálepk, ktorý na svoju obranu uvádza, že sa niekoľko krát zúčastnil s dôst. zást. Hovancom a por. Petrom schodzi s partizánmi a že tento styk nadviazal až vtedy, keď naši vojaci veľmi často zbehúvali. Na týchto schôdzkach vždy vraj prosil veliteľov partizánov, aby našich chlapcov nelákali k zbehnutiu, či už prostredníctvom dievčat alebo priamo, ale aby, naopak, rozchýrili správu, že každého zbeha zastrelia a že tým odradia chlapcov od zbehnutia. Keď mu partizáni hovorili, že by bolo lepšie, keby k nim prešli a spoločne s nimi zničili Nemcov v obsadenom priestore, upozornil ich, že je to úplne nemysliteľné, lebo keby slovenské jednotky prešli k partizánom, Slovensko by obsadili Maďari. Lákali ho, aby prebehol k nim, pričom mu hovorili, že majú v obci Michajloviči lietadlo, a keď bude chcieť, ihneď ho odvezú do Moskvy. I toto energicky, ale slušne odmietol.

Nálepkova výpoveď má, prirodzene obranný charakter. Jej argumentácia o nebezpečenstve maďarskej okupácie bola určená pre pánov na MNO v Bratislave, kde určite zabrala. Lenže správa je zaujímavá aj z iných dôvodov. Dokumentuje ilegalitu v armáde v rozsahu doteraz nevídanom a na vyššej organizačnej a politickej úrovni. Ďalej je dôležité, že nálepkova skupina vznikla ešte pred Stalingradskou bitkou, čo zvýrazňuje stupeň politického uvedomenia jej príslušníkov. Keď dostal Ćatloš správu na stôl, už dávno bolo po Stalingrade. Ćatloša to nútilo k úvahám, ako vyskočiť z vojny. Ešte zaujímavejšie by bolo preskúmať, do akej miery inšpirovala dôstojníkov v štáboch v Bratislave, ktorí sa vtedy začínali grupovať do odbojových skupín.

Nálepkovci prirodzene pri vyšetrovaní nepovedali všetko, niektoré svoje činy značne zveličili a nehovorili pravdu, keď zdôrazňovali, že plán na prechod k partizánom zamietli s ohľadom na politické následky tohto činu.

K vyšetrovanie mi npor. Karol Fraňo povedal, že prokurátor R.Kadlečík, s ktorým sa dobre poznal, keď mal hotový koncept obžalovacieho spisu, navštívil ho v jeho byte a nechal spis u neho celú noc s tým, aby si ho Nálepka preštudoval. Stalo sa a ráno sa obidvaja ešte dlhšie zhovárali - predpokladal som, že sa radili, čo všetko napísať pre uľahčenie obvinenia Nálepku.
Mierny postup pri vyšetrovaní ešte neznamenal, e nebezpečenstvo je natrvalo odvrátené. Pilfousek, ktorý pri vychádzaní v ústrety nemeckým okupantom nepoznal mieru, mohol za priaznivejšej situácie nariadiť tvrdý zákon. A Nálepka to vedel. Vo výpovedi to už po prechode aj výstižne charakterizoval:

" Obviňoval nás zo styku s partizánmi, ale zavrieť nás ešte nemohli, lebo si boli vedomí, že v pluku by mohlo dôjsť k vzbure."

Potvrdzuje to aj správa poľného prokurátora z 19. mája 1943, teda už po nálepkovom prechode: " Pri vyšetrovaní som hodlal pokračovať veľmi opatrne, aby som nenaplašil zapletených k nerozvážnym činom, ako k zbehnutiu, a to či už dôstojníkov alebo mužstvo.K tomu podotýkam, čo je príznačne pozoruhodné, že k zbehnutiu došlo práve v dobe, kedy mi bolo nariadené, aby som vec súdne prejednal, čo sa stalo ihneš po príchode nemeckého generála od vojenskej misie pri MNO."

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str.149-150