V mozaike osudu

Ján odchádza na východný front. Je pobočníkom veliteľa 101. pluku a jeho predstavený pplk. Palkovič je natoľko slabý, že stotník Nálepka má vo svojom konaní celkom voľné ruky. Hneď získal dôveru vojakov, dôstojníkov a poddôstojníkov, medzi ktorými často vyhľadáva pokrokové živly a vytvára z nich ilegálnu skupinu. Týmto spôsobom si zjednal prístup ku všetkým dôležitým spisom a rozkazom, ktoré potom mohol použiť pri svojich stykoch s partizánmi.

Slovenská Zaisťovacia divízia mala chrániť na Ukrajine nemecký tyl pred "banditmi", ako nacisti nazývali partizánov. jednotky pluku, v ktorom bol kapitán Nálepka náčelníkom štábu, boli rozmiestnené v priestore Kapčeviči. Vojaci i nižší velitelia sa onedlho spraitelili s miestnym obyvateľstvom, hoci to nacisti prísne zakazovali. Skoro sa prejavil vplyv sovietskych ľudí na slovenských vojakov. Vojaci stále častejšie začali nadväzovať styk s partizánmi a prebiehať k nim. Medzi slovenskými dôstojníkmi a poddôstojníkmi, ktorí začali ako prví organizovane spolupracovať s partizánskymi veliteľmi, bol kapitán Nálepka a jeho druhovia npor. Lysák, por.Petro, čat. Chovanec, čat. Kušnír a rad iných.

Veľmi skoro došlo k úzkej spolupráci medzi kapitánom Nálepkom a jeho priateľmi s partizánmi. Kapitán organizoval smelé akcie, ktoré nacistom nesmierne škodili. Na vopred určené miesta dodával partizánom zo skladov slovenskej armády lieky, potraviny, zbrane. Upozorňoval partizánov na akcie, ktoré sa proti nim chystajú. Uvedomoval ich o postaveniach a presunoch nemeckých jednotiek ..

"Útokov" na partizánov urobil kapitán Nálepka so svojimi jednotkami nesčíselné množstvo. Podľa dohody s partizánmi vždy na určitom mieste došlo k fingovanej zrážke, pri ktorej sa nešetrilo hrmotom, treskotom, strieľaním do vzduchu z pušiek i guľometov. Slovenské jednotky sa potom vrátili a kapitán Nálepka podával hlásenie, podľa ktorého došlo k úspešnej akcii, bolo pobitých mnoho partizánov a slovenské jednotky nemali nikakú stratu. Na základe týchto hlásení, kapitána Nálepku pokladali za jedného z najúspešnejších dôstojníkov.

Mnohokrát mal kapitán Nálepka príležitosť pomáhať partizánom priamo. Ako zástupca veliteľa pluku si vymohol, že bude všetkých pochytaných partizánov osobne vypočúvať. Naozaj, všetci partizáni, ktorí sa dostali do rúk slovenským jednotkám na tomto mieste, boli vypočúvaní kapitánom Nálepkom. Po "vypočutí" ich Nálepka tajne púšťal na slobodu a veliteľstvu hlásil, že ich dal popraviť. Týmto spôsobom zachránil život veľkému množstvu sovietskych ľudí.

V tejto dobe začal nosiť dokonca briadku ako partizáni, čo na fašistických dôstojníkov a nacistov pôsobilo ako priama provokácia. Podľa tejto briadky ho poznalo miestne obyvateľstvo ďaleko-široko po celom kraji. Keď bol potom vyšetrovaný pre styk s partizánmi, bolo mu priamo nariadené, aby oholil túto ruskú briadku.

Kapitán Nálepka bol za svojho pôsobenia na fronte v pravidelnom písomnom spojení s domovom. Pri prvej návšteve priniesol domov komsomolskú zástavu, ktorú Nemci kdesi ukradli. 

"Nemohol som predsa dopustiť, aby táto zástava zostala vo fašistických rukách. Dobre mi ju skryte a chráňte ako oko v hlave. Po vojne ju vrátim tam, kam patrí."

Kapitán Nálepka nemohol splniť svoj sľub, zástava zostala v Smižanoch a je jednou zo vzácnych pamiatok na život hrdinu.

Ćasto hovorieval o tom, ako bude vyzerať život na Slovensku po vojne. Tešil sa, že bude osobne pomáhať budovať socializmus v oslobodenej republike podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Mal radosť, že jeden z jeho bratov išiel študovať na hospodársku školu. "Odborné vzdelanie budeš veľmi potrebovať", povedal mu Ján. "Po vojne založíme v Smižanoch kolchoz a budeme v ňom všetci pracovať, aj ja. A ver mi, že sa na to teším!"

                                   D.Berlinskij, M.Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str.19-21, krátené