Návšteva vysokých Sovietov u partizánov (2)
Mimoriadnu starostlivosť štábu Žitomirských partizánskych oddielov o Nálepkov oddiel dokumentuje aj príchod L.K. Fiodorova, ktorého rozkazom generála Saburova ustanovili za politického komisára československej partizánskej jednotky. Sovietske partizánske velenie tým splnilo požiadavku príslušníkov oddielu, ktoré pri schvaľovaní prvej organizačnej štruktúry jednotky Nálepka tak jednoznačne nastoľoval.
Príchodom L.K Fiodorova začína sa nové obdobie v činnosti a v politickovýchovnej práci oddielu. Pre Nálepku zase znamenal dovŕšenie vývojového procesu v jeho politickom myslení.. Nálepka, tak ako všetci príslušníci oddielu, poznal vo Fiodorovi odvážneho, skromného a inteligentného človeka, skutočného komunistu, ktorý v neúnavných besedách veľmi presvedčivo objasňoval dejiny a politiku komunistickej strany, jej úsilie v boji za spravodlivú vec svetového proletariátu i v súčasnej Veľkej vlasteneckej vojne. Fiodorov sa stal prvým marxistickým učiteľom Jána Nálepku s bohatou skúsenosťou z práce v rôznych straníckych funkciách.
/ L.K. Fiodorov pochádzal z robotníckej rodiny. Roku 1931 skončil vysokú školu a potom sa stal vedúcim smeny na stavbe Energostroja v jednom z uralských závodov. Počas vojny ho dali k dispozícii ÚV KS(b) Ukrajiny. Krátky čas bol členom operatívnej skupiny jednej z armád Južného frontu. V polovici 1943 ho vyslali k ukrajinským partizánom, odkiaľ ho velenie určilo k československému partizánskemu oddielu ako komisára./
Spolu s L.K Fiodorovom prišiel na krátky čas k nálepkovcom aj ukrajinský spisovateľ Anatolij Šijan. Jeho kultúrnopolitické poslanie, rovnako ako prednášky lektora ÚV KS(b) Ukrajiny Kuzmu Dubina na aktuálne spoločensko-politické témy mali veľký výchovný vplyv. Mimoriadny význam pre upevnenie politickej jednoty oddielu mali návštevy D.S. Korotčenka, tajomníka ÚV KS(b) Ukrajiny, a náčelníka štábu Ukrajinského partizánskeho hnutia generála T.Strokača, ktorí niekoľkokrát besedovali s nálepkovcami. D.S. Korotčenko a generál Strokač venovali osobitnú pozornosť najmä Jánovi Nálepkovi, ktorí pri týchto príležitostiach prejavoval záujem o všeobecné politické otázky.
Prediskutovali s ním možné zahraničnopolitické otázky, medzi ktorými nechýbal ani problém vytvorenia druhého frontu na Západe a postoj západných spojencov k nemu. Predmetom ďalších rozhovorov J. Nálepku s generálom Strokačom, generálom Saburovom, Korotčenkom i Fiodorovom bol podrobný rozbor úlohy a činnosti Benešovej vlády v Londýne. Osobitnú kapitolu tvorili diskusie o úlohe KSČ v národnooslobodzovacom boji, o jej vedúcom postavení v protifašistickom hnutí. Śirokú škálu tém týchto rozhovorov dopĺňali aj otázky kultúrnej a hospodársko-sociálnej povahy. Priateľské, súdružské besedy mal J.Nálepka s ukrajinským spisovateľom A. Šíjanom.
Pre Jána Nálepku boli tieto besedy so skúsenými sovietskymi a štátnymi funkcionármi ozajstnou politickou školou. Veľa otázok a problémov, ktoré mu boli nejasné pre nedostatok objektívnej historickej situácie, začal chápať a uvedomovať si ich dosah.
Obrodný proces v jeho pokrokovom politickom presvedčení, ktorý nastal v osudných časoch roku 1938, sa počas jeho ilegálnej činnosti v Zaisťovacej divízii postupne prehlboval zásluhou permanentných stykov s boľševickou ilegalitou a partizánmi. Možno oprávnene konštatovať, že dozrel v období prvých víťazstiev oddielu, najmä však po príchode komisára Fiodorova. Medzi Nálepkom a Fiodorovom sa vytvorilo ovzdušie skutočných priateľských vzťahov, ktoré spolu s nadobudnutými skúsenosťami zo stykov so straníckymi a štátnymi funkcionármi posunuli Nálepkovo politické myslenie. V tomto období sa jeho netajené sympatie ku komunistickej strane premenili na pevné presvedčenie o správnosti jej politiky a o jej dejinnom poslaní. Svoje presvedčenie Nálepka zvýraznil rozhodnutím o vstupe do komunistickej strany. Žiadosť o prijatie za člena komisár Fiodorov odporúčal skupine členov ÚV KS(b) Ukrajiny, pracujúcej pri partizánskych zväzkoch.
Nálepkovo rozhodnutie o vstupe do radov komunistov nesporne podnietila plodná činnosť komisára Fiodorova, ktorý za výdatnej pomoci velenia Źitomirských partizánskych oddielov podstatným spôsobom zúčastňoval sa skvalitnení politickej výchovy príslušníkov československého partizánskeho oddielu. Jeho bezprostredný politický vplyv, sprevádzaný neobyčajnými ľudskými a priateľskými vzťahmi, bol práve tým kladným činiteľom, ktorý v rozhodujúcej miere pomohol Nálepkovi premeniť dozreté presvedčenie na uvedomelý politický čin. Nasvedčuje tomu aj skúsenosť vtedajšieho politického komisára Źitomirských partizánskych oddielov Z.A. Bogatyra, ktorý vplyv komunistickej strany na politickú výchovu nálepkovcov dokazuje takto:
" V československom partizánskom oddiele bol priamym predstaviteľom našej komunistickej strany politický komisár Fiodorov. Podmienky jeho práce spočívali v tom, aby spolu s účasťou a zodpovednosťou za bojovú činnosť bol zodpovedný aj za morálny a politický stav mužstva. Jeho každodenná práca bola vo vysvetľovaní základných úloh stojacich pred partizánskym hnutím, pred sovietskym ľudom, ba dokonca aj pred celou pokrokovou verejnosťou, a pochopiteľne, i pred Nálepkovým oddielom .. Nebolo možné nevidieť to, že oddiel, ktorému velil Nálepka, pozostával výnimočne z československých občanov, a teda v tom spočívalo jeho špecifikum, ktorým sa odlišoval od iných oddielov Źitomirského partizánskeho zväzku. Preto aj výchovná práca bola usmerňovaná v tomto zmysle. Základnú prácu politického komisára predstavovalo jeho stále, každodenné vystupovanie v oddiele a jeho vojensko-politické velenie. Ja sám som veľakrát vystupoval v Nálepkovom oddiele, bol som často medzi nálepkovcami, a teda viem, že politickovýchovná práca sa nediala skupinovite, ale individuálne s každým partizánom. To malo ohromný význam preto, že súdruhovia z tohto oddielu zmýšľali tak ako Nálepka .."
Mnohostranná politickovýchovná práca komisára Fiodorova, vplyv velenia Źitomirských partizánskych oddielov, pravidelná každodenná spolupráca a spoločné boje s príslušníkmi oddielu Buďonného stmelili a upevnili politickú jednotu Nálepkovho oddielu. Prejavila sa tvorivo nielen pri plnení súčasných bojových úloh, ale vo väčšine prípadov jeho príslušníkov sa tieto úlohy spájali s perspektívnou činnosťou doma, v oslobodzujúcej sa a napokon oslobodenej československej vlasti.
Viliam Śalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.202-206, krátené