
Odkaz Jána Nálepku pre budúce generácie
"Nikdy predtým som si nemyslel, že ho môže človek milovať tak, ako ja ho milujem teraz, keď som sa ocitol ďaleko od neho. Dívam sa na stromy, na kvety a zdá sa mi, že som u seba, doma. U nás sú tiež pekné rieky. A aká krajina! Aký skvelý a dobrý ľud! Kedy to znovu uvidím? Ja viem, že Červená armáda vkročí i na Slovensko a do iných krajín Európy. Chcel by som medzi prvými prekročiť hranicu, vstúpiť na rodnú zem, ničiť a vyháňať vrahov. Zdá sa mi, že väčšie šťastie, ako uvidieť svoju vlasť slobodnú, si neviem predstaviť!"
/Z rozhovoru s ukrajinským spisovateľom A. Šijanom - leto 1943
V tom bol jeho čin inšpirujúci a priekopnícky. Veľmi skoro pochopil revolučné súvislosti veľkého zápasu národov proti Hitlerovi a ukázal cestu, ktorou neskôr prešli tisíce v Slovenskom národnom povstaní.
Spisovateľ Miloš Krno nazval svoj román o Nálepkovi Vrátim sa živý. Azda ani výstižnejšie ho nazvať nemohol, lebo prítomnosť Jána Nálepku v našej súčasnosti veľmi výrazne pociťujeme a v jeho odkaze nachádzame stále živý prameň revolučnej, československy vlasteneckej, ale aj hlboko internacionálnej bojovej tradície s výrazným humanitným podtextom citlivého človeka.
Rozkazom veliteľa brigády Saburova bol 18. mája 1943 vytvorený československý samostatný partizánsky oddiel a jeho veliteľom sa stal kapitán Ján Nálepka--Repkin. Bola to druhá samostatná československá ozbrojená jednotka v ZSSR.
V tomto Nálepkovom rozhodnutí vrcholí jeho osobnosť revolucionára - veliteľa a politického pracovníka. Už len pol roka prežil v bojoch a v politickej organizátorskej práci. Pri plnení jednej z hlavných úloh v boji o mesto Ovruč, ktorý podnikli veľké partizánske zväzky 16. novembra 1943, padol smrťou chrabrých veliteľ prvého československého partizánskeho oddielu v ZSSR kapitán Ján Nálepka-Repkin. Za svoje presvedčenie priniesol obeť najvyššiu, lebo miloval život bez krutostí, útlaku a vykorisťovania.
Nálepkove životné osudy boli osudom slovenského inteligenta celej jeho generácie. Jeho cestu života nastúpili mnohí, ale máloktorí ju dokončili nálepkovským revolučným činom v čase, keď tak urobil on. V tom bol jeho čin inšpirujúci a priekopnícky. Veľmi skoro pochopil revolučné súvislosti veľkého zápasu národov proti Hitlerovi a ukázal cestu, ktorou neskôr prešli tisíce v Slovenskom národnom povstaní. V tom vidíme historický význam Nálepkovho činu.
Podplukovník Dr. Jaroslav ŠOLC
/Z vystúpenia na seminári v Osvetovom ústave v Bratislave/
Slováci do boja! Ján Nálepka vás vedie!
Veľkú a slávnu cestu, plnú hrdinských činov, prešli bojovníci československého partizánskeho oddielu pod velením kapitána Jána Nálepku-Repkina, kde sa spolu s nami bili proti fašistickým votrelcom.
Meno "tajomného kapitána", ktorého vyše dva roky márne hľadalo gestapo, poznajú dnes už všetci.
Rozkazom Prezídia Najvyššieho sovietu SSSR dostal kapitán Ján Nálepka- Repkin in memoriam titul hrdinu Sovietskeho zväzu.
"Ľud pôjde s nami!" - vravel Ján Nálepka, keď sa chystal prejsť do svojej vlasti. Smrť mu nedovolila uskutočniť tento sen. Nevrátil sa domov .. No v dňoch SNP zvučali ako bojové heslo slová: "Slováci do boja! Ján Nálepka vás vedie!"
Prešli roky. Dohrmeli salvy Veľkej vlasteneckej vojny a národy oslobodené spod fašizmu sa vrátili k mierovej budovateľskej práci.
Po vojne bol som neraz v Československu. Cítil som veľkú radosť a hrdosť, keď som sa stretol s rodičmi Jána Nálepku, s vyznamenanou tkáčkou žilinskej továrne - matkou Rudolfa Mičinca, s našimi bojovými druhmi v tyle nepriateľa, s bratským československým ľudom, s ktorým nás navždy spojili ťažké skúšky v smrteľnom boji proti fašizmu.
Náš Ján nie je medzi nami. No spomíname na tohto odvážneho a hrdinského vlastenca, ktorý veril vo víťazstvo nad nepriateľom a položil mladý život za šťastnú budúcnosť svojej vlasti. Ako by sa tešil zo života budúcej Československej socialistickej republiky, ako by sa tešil z veľkých povojnových úspechov Sovietskeho zväzu ..
Tieto spomienky venujem jeho svetlej pamiatke, a súčasne chcem v mene sovietskych partizánov poďakovať za bojovú vernosť a chrabrosť všetkým partizánom československého odriadu. Nech poslúžia veci mieru a upevneniu posvätného a nerozborného priateľstva medzi sovietskym a československým ľudom.
Alexander Saburov - Tajomný kapitán, str.343-344
Ale ak človek ľuďom niečo dal, a oni si ho za to uctia, trebárs aj pomníkom, tam sa skôr či neskôr ich idol na podstavec vráti.
Pomníky sa budujú, rúcajú, aj znova stavajú. Niekedy nepomôže ani to, že za prototypom pomníka je nielen ideológia, ale aj dokázateľný humanistický alebo ľudoobranný, dokonca aj celoživotný výkon človeka, čo stál, alebo ak mal šťastie, ešte stojí na piedestáli. Ide len o to, kto za obranou sochy vo svojom meste stojí. Ale ak človek ľuďom niečo dal, a oni si ho za to uctia, trebárs aj pomníkom, tam sa skôr či neskôr ich idol na podstavec vráti.
Anton Kret, Jozef Nálepka -Kapitán Nálepka Repkin, str.231