Čo prezradila zápisnica zo dňa 21.8 1942

"Nemci strieľali ženy a starcov a do tohoto hrobu hádzali za nimi živé deti."

Všetci, ktorí poznali Jána Nálepku, boli presvedčení, že sa spojil s ilegalitou a partizánmi, o čom však neexistovali nijaké údaje. Nebolo živých svedkov. Poručík M. Petro, jeho blízky spolupracovník, iste mohol objasniť toto obdobie, lenže jeho chytili Nemci počas SNP a v Nemecku ho spolu s generálmi R. Viestom a Golianom popravili.

Až roku 1975, teda až o 23 rokov neskôr, objavili ľudia z Ovruče veľmi cenný dokument, ktorý prezradil bohatú činnosť a spoluprácu kpt. Nálepku s miestnou ilegálnou organizáciou. Išlo o zápisnicu zo dňa 21. 8. 1942. V nej je uvedené: Pri búraní starého domu A. B. Švaba, obyvateľa mesta Ovruč, sa našla fľaša, v ktorej bola zrolovaná správa o bojovej činnosti ovručskej ilegálnej organizácie v rokoch 1941-1942. Uvedená správa obsahuje tieto informácie, týkajúce
sa Jána Nálepku:
1. Riaditeľ kina Maloletnev sa zoznámil s kpt. čs. oddielu Jánom Nálepkom, ktorý chodil často k nemu do kina. Maloletnev zoznámil vedúcich predstaviteľov ilegálnej organizácie s kpt. Jánom Nálepkom.
2. Ján Nálepka bol častým hosťom na ilegálnych poradách v tajných bytoch Maloletneva, Čisťjakova a Švaba, ako aj v kine.
3. Ján Nálepka prisľúbil, že bude pomáhať partizánom všetkým potrebným: zbraňami, strelivom a živou silou svojho oddielu, že v ktoromkoľvek príhodnom okamžiku môže vstúpiť do boja proti Nemcom a prejsť na stranu partizánov, aby spoločne s partizánmi bili Nemcov. Na poradách Ján Nálepka rozprával o udalostiach na fronte a nosil aj noviny. Tie uschovával Fiodor Karmajev. Ján Nálepka privážal do lesa zbrane a strelivo potrebné pre splnenie operácií. Od Jána Nálepku preberali zbrane Švab, Čisťjakov a Maloletnev.
4. Po celej príprave bola 5. augusta 1942 zvolaná vojenská porada za účasti Jána Nálepku. Na nej sa rozhodlo, že sa pripravia všetky sily ilegálnych pracovníkov, že sa rozostavia na jednotlivé miesta.
Všetkým dôstojníkom boli pridelení ľudia a úseky. Ján Nálepka bol so svojím oddielom pripravený. Na vojenskej porade bolo rozhodnuté, že sa vyhodí do vzduchu kino s Nemcami a že v okamihu, keď nastane výbuch, budú napadnuté všetky stráže, zničí sa nemecká posádka, oslobodia sa vojnoví zajatci z tábora a ostatní budú zatknutí. Všetci budú vyzbrojení a budú držať mesto Ovruč vo svojich rukách a všetky cesty k Ovruči budú obsadené.
Maloletnev bol riaditeľom kina v Ovruči, keď v auguste 1942 pozval nemeckých veliteľov a navrhol im, že pre nich zorganizuje kultúrny program a premietne im nejaké filmy. Nemci súhlasili. Dohodli sa na dni a hodine. No v určený čas neprišli do kina Nemci, ale slovenskí vojaci. Maloletnev zbledol, pretože oni kino medzitým podmínovali. A teraz prichádzali do kina Slováci, s ktorými mali veľmi dobré styky a ktorí im pomáhali v boji. Preto sa rýchle dohodli s ďalšími ilegálnymi pracovníkmi, ktorí tam boli, že kino odmínujú. Akciu však niekto prezradil a kino, v ktorom už boli slovenskí vojaci, obklopili nacisti. Ti chytili Maloletneva a ostatných ilegálnych pracovníkov a v septembri 1942 ich spolu s ďalšími 42 občanmi popravili na letisku. Medzi nimi boli nielen muži, ale aj ženy a deti. Maloletneva obesili, manželku zastrelili a ich dvojročnú dcérku hodili do hrobu živú. 

Len ťažko si možno predstaviť, aké chvíle prežívali Slováci, ktorí boli do celej akcie zapojení. Mali šťastie, že ich ilegálni pracovníci pri vyšetrovaní nevyzradili. Pri návšteve mesta Ovruč s bratom Ondrejom sme položili veniec k pomníku nám tak sympatickej osobnosti Maloletneva.
V blízkosti pomníka boli ďalšie hroby a jeden masový hrob. Príbuzní tu kládli vence a pálili sviečky. Staršia ženička nám vysvetľuje: "Nemci strieľali ženy a starcov a do tohoto hrobu hádzali za nimi živé deti." Ostatní súhlasne prikyvovali so slzami v očiach. "A vy ste kto?" "Ó, to my kapitána dobre poznáme a vieme, ako so svojimi spolubojovníkmi pomáhal Ovručanom a nám Ukrajincom. Aj náš kolchoz neďaleko Ovruče sme po ňom pomenovali. Viete, kým tu boli Slováci, tak nám bolo lepšie. Horšie bolo, keď prišli Maďari. Niektorí boli horší ako Nemci," zahorekovala starenka.

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str.80-82, krátené