STAVBA SLOVENSKEJ ARMÁDY. Ľudáci pri budovaní slovenskej armády v histórii národa nemajú na čo nadväzovať. Po 15. marci je v jej štruktúre absolútny nedostatok vyšších i nižších dôstojníkov. Velitelia, ktorí sú k dispozícii - bývalí legionári,sudetskí Nemci, bielogvardejci - nestačia na obsadenie veliteľských miest v najdôležitejších posádkach, útvaroch, vyšších veliteľstvách. Navyše hranice ohrozujú horthyovské vojská. Vyšší dôstojnícky zbor, odchovaný za Rakúsko-Uhorska a prevychovaný bývalou republikou tvorí základ a istú kastu s novou orientáciou slovenského štátu. Nižší veliteľský zbor je tvorený dôstojníkmi československej armády. Riešenie ako a odkiaľ čerpať nové sily, prichádza aktivovaním pokrokovej inteligencie, najmä učiteľov, ktorých je po viedenskej arbitráži prebytok. Minister školstva J.Sivák tak dopĺňa armádny zbor o novú krv. Ďalej je aktívna povinná mobilizácia robotníctva a roľníctva. Významnou a neprehliadnuteľnou zložkou v armáde je hneď od začiatku tzv. duchovná služba. Ľudáci pomocou vojenských duchovných účelovo využívajú v armáde ich vplyv.

NEPOKOJE. Vznikajú paralelne s budovaním armády. V posádkach cítiť nepokoje namierené proti režimu a proti fašizmu. Prejavuje sa výrazný antagonizmus medzi armádou a Hlinkovou gardou. Jún 1939. Demonštratívne vystúpenie vojenských jednotiek proti fašistickej Hlinkovej garde v Ružomberku je ľudákmi označený za vojenskú vzburu. Nespokojnosť vojakov - žilinská posádka, kde skupina vojakov po inzultovaní príslušníkov wehrmachtu prešla ulicami mesta s československou vlajkou, volajúc na slávu Sovietskemu zväzu. Aj v ostatných posádkach dochádza v tomto čase k vzburám a zrážkam s gardistami. Začínajú sa vyskytovať prvé prípady vojenských zbehnutí od vojenských útvarov. Eskalácia napätia sa zvyšuje v poľných jednotkách, kde rozpor medzi národnou formou vojska a jeho protinárodným obsahom je očividný.

V mocenskom pilieri ľudákov - v slovenskej armáde mimoriadne agitujú duchovné zložky, ktoré vysvetľujú zmysel protiboľševického boja s cieľom eliminovať proslovanské nálady vojakov poľných jednotiek. V ovzduší nasiaknutej vojnou proti Poľsku narobila totiž bábkovej vláde veľa starostí, keď sa vyskytli prvé prípady vojenských zbehnutí od vojenských útvarov. No žiadne protiopatrenia nemali účinnosť na slovanské cítenie a odpor proti vojne, čo potvrdili ďaľšie vzbury vojakov v Kežmarku, Levoči, Kremnici, Žiline.

" Časť dôstojníkov, poddôstojníkov a mužstva prišla v marci 1939 na Slovensko z českých krajín. Títo vojaci prežívajú tragické udalosti bezprostredne s národom českým a nijako neskrývajú svoju roztrpčenosť a nenávisť proti Nemcom." 

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

zdroje:

• A.Takáč., Účasť slovenskej mládeže na národnooslobodzovacom boji, str.15
• V.Šalgovič, Kapitán Repkin odchádza, str. 90-95