1943
Plán prechodu
"Nemáme právo vystaviť Slovákov gestapáckemu šikanovaniu."
Rudolfova smrť vyvolala v 101. pluku všeobecné rozhorčenie. Otvorené vystupovanie Slovákov sústredilo na seba pozornosť fašistického veliteľstva. Štáb divízie chystal sa odzbrojiť pluk. Nálepka nám oznámil, že pripravuje prechod celého pluku k partizánom.
Okamžite som zvolal vedenie štábu. Ćakali sme už len na Bogatyra. Znova som čítal Nálepkov list. Potom šiel Borodačev k vysielačke, a keď sa vrátil, povedal:
- Akosi sa nám teraz nehodí tento Stodoľského príchod so správou, že Nálepka k nám prejde aj s plukom. Ako na to bude hľadieť Hlavné veliteľstvo?
- To nesmieme pripustiť. Ešte je privčas, - dodal Kosťa.
- Aj mne sa tak zdá, - ochotne súhlasil Borodačev.
- No na druhej strane sme uverili Ćambalíkov, a vidíš ho! Zachraňoval si kožku, a zastrelil Rudolfa. A vari tam nie je viac takých Ćambalíkov? No je tu ešte jedna, a to hlavná otázka: Slováci k nám prejdú a čert ich vie, do koho budú strieľať, ak nám niekedy prituhne?
- Tým skôr, - dostal sa už Kosťa do varu, - že máme správy o londýnskom kapitánovi, ktorý sa stretol s Ćambalíkom, mal jednačky s banderovským atamanom "Tarasom Buľbom" a odišiel do Krakova, odkiaľ bude organizovať protiboľševické légie. Okrem toho "Taras Buľba" chce vsadiť na Slovákov a predovšetkým na Nálepku ..
- Tým skôr sa nám netreba pchať do spojenia so Slovákmi a Poliakmi, - povedal Borodačev. Podľa odhadu okresných výborov strany sa viac ako dvadsaťtisíc sovietskych ľudí prihlásilo do partizánskej zálohy a čakajú na zbrane. Namojveru, že bude duša pokojnejšia, ak ozbrojíme týchto ľudí.
Prestal som počúvať Borodačeva a Petrušenka a začal som písať odpoveď Nálepkovi.
"Dostal som Váš list a obratom naň odpovedám.
1. Keď prejdete dobrovoľne na našu stranu, dávame Vám právo zriadiť samostatný odriad, ktorý by bojoval proti nemeckým okupantom, za svoju nezávislosť a slobodu, pričom sa zaväzujeme poskytnúť tomuto odriadu praktickú pomoc.
2. Dôstojníci a ich sluhovia, ktorí chcú bojovať proti fašistom, ostanú so svojimi ľuďmi v odriade. Tých, ktorí z rozličných príčin nechcú ostať u partizánov, pošleme do Moskvy a budú daní k dispozícii veliteľovi Ćeskoslovenského armádneho zboru - podplukovníkovi Svobodovi. Jeden z Vašich dôstojníkov odišiel už aj so svojím sluhom do Moskvy.
3. Z Vášho listu vidno, že Vám hrozí nebezpečenstvo. Nemožno teda strácať čas, ani oddaľovať prechod k nám, lebo tak vydávate seba aj ľudí veľkému nebezpečenstvu, a to nesmieme pripustiť.
4. Za miesto prechodu bola vybraná osada Remizy. Zabezpečíme Vám tam stretnutie. Vy nás zase zavčasu upovedomte ( samozrejme, len v tom prípade, ak stihnete).
5. Pri prechode k nám vezmite so sebou všetky zbrane a muníciu. Dôvody Vám nemusím vysvetľovať, lebo ich isto aj Vy chápete.
To je všetko. Prajem Vám veľa úspechov a mocne Vám tisnem ruku. Zdravím Vás aj Vašich vojakov."
- No, čo na to poviete? - opýtal som sa.
- Niet zrejme iného východiska, - súhlasil odrazu celkom neočakávane Petrušenko. - Nálepka a jeho ľudia mali tam síce pre nás veľkú cenu ..
- To je pravda, - skočil mu do reči Bogatyr, - ale nemáme právo vystaviť Slovákov gestapáckemu šikanovaniu.
- Ćo ty na to, Iľja Ivanovič? - obrátil som sa k Borodačevovi.
- Bojím sa, aby takto nedošlo ešte k väčšej tragédii, - povedal zádumčivo Bogatyr, - nebudú sa vedieť prispôsobiť našim podmienkam, a na Slovensku vyvolá ich útek represálie fašistov, na to vás predsa Beneš upozornil.
Náš náčelník štábu bol puntičkár a teraz nám veľmi vhodne pripomenul jednu závažnú okolnosť. Keď sme sa pýtali Moskvy, ako máme reagovať na masové želanie Slovákov, aby prešli k partizánom, dostali sme lakonickú a neočakávanú odpoveď Ministerstva zahraničných vecí. Nenaznačili nám nijaké východisko a obmedzili sa len na to, že oznámili text odpovede prezidenta Beneša z Londýna. Hovorilo sa v nej, že s prechodom vojakov k partizánom treba počkať, pretože to môže vyvolať spätný teror zo strany fašistov voči československému obyvateľstvu.
- Nemôže sa stať väčšia tragédia, ako keby sme dopustili odzbrojenie pluku.
- Tak teda nestrácajme čas. Ak im už horí pôda pod nohami, treba rýchle odoslať list. A pripraviť stretnutie ..
"Počujeme volanie svojej krvi a nechceme nijakým spôsobom pomáhať ani pasívne hľadieť na zverské výčiny Nemcov, ktoré páchajú na našich ruských bratoch. zanechávame svoje rodiny a vlasť, aby sme dali všetko - rozum aj život - do služieb vlasti a svojho ľudu. Zapájame sa do boja za oslobodenie všetkých slovanských bratov."
Bojovými činmi sme dôstojne pozdravili Prvý máj a len desiateho sme dostali Nálepkovu odpoveď. Písal:
"Vážený súdruh Saburov! Blahoželáme Vám všetkým k tretiemu Všeslovanskému zjazdu, ktorý bol 8.mája 1943 v Moskve, a oznamujeme Vám, že začína druhá etapa boja proti nenávideným fašistom. Táto etapa sa už aktívne rozvíja. Počujeme volanie svojej krvi a nechceme nijakým spôsobom pomáhať, či pasívne hľadieť na zverské výčiny Nemcov, ktoré páchajú na našich ruských bratoch. Zanechávame svoje rodiny a vlasť, aby sme dali všetko - rozum aj život - do služieb vlasti a svojho ľudu. Zapájame sa do boja za oslobodenie všetkých slovanských bratov.
Súčasne Vám predkladáme plán prechodu slovenských vojakov a dôstojníkov. Prosíme, aby ste nám pomohli v tomto diele tak, ako si to želáme , lebo len tak sa môže všetko úspešne skončiť.
1. V noci zo 14. na 15. mája 1943 prejdú k Vám naše oddiely s technickým vybavením v smere Jeľsk - Dvižky - Remizy. Z Jeľska vyjdeme o 23.15 nášho času. Štáb pôjde na nákladnom aute. Ako pomoc by sme žiadali, aby ste po našom prechode o 23,30 nášho času podmínovali mosty v osade Komune pri Jeľsku. Prosíme zamínovať aj cestu pri ostrove o 22.00 nášho času.
Pri odchode nášho pluku z Jeľska dáme Vám signál. Bude to zatrúbenie dvakrát. Z Vašej strany nech nás očakáva veľká skupina ľudí a trinásť vozov na muníciu. Signál : dve zatrúbenia a heslo: Repkin". Odpoveď: "Katin". Dvaja ľudia musia byť oblečení v nemeckej uniforme. Vaša skupina nás odvedie rovno do štábu.
2. V tú istú noc zo 14. na 15. mája o 21.00 nášho času musí nás čakať vo vzdialenosti jedného kilometra za Piľščikmi smerom na Bogutiči tridsať Vašich ľudí, ktorí vezmú so sebou strážny oddiel č.2. Heslo: " Bogdanovič". Týchto vojakov treba rovnako previesť do Vášho štábu. Prosíme, aby ste miesto a čas presne dodržali.
3. Tak isto zo 14. na 15. mája nech Vaša tretia skupina čaká našich vojakov a dôstojníkov z Jeľska v dedine Slobodka, západne od Kozinky o 22.00 nášho času. Táto skupina počká na náš pluk a privedie ho tiež do Vášho štábu. Heslo: "Bogdanovič".
To isté treba urobiť s vojakmi, ktorí k Vám budú prebiehať v skupinkách.
O tomto všetkom môžete vedieť len Vy a príslušní velitelia. Ak sa dielo nepodarí, bude to Vaša vina.
Ćakáme už len na stretnutie s Vami a tešíme sa. Prajeme Vám veľa šťastia.
Repkin. "
Detailne sme rozoberali list, snažili sme sa čo najpresnejšie rozostaviť svoje sily, aby sme sa vyhli akejkoľvek náhodilosti a maximálne zabezpečili prechod bez rizika. Naši partizáni nemali ani tušenia, že idú zabezpečovať prechod slovenského pluku.
Len v poslednej chvíli pred odchodom na akciu pribehol zadychčaný kameraman Vladimir Anisimovič Frolenko z Ústredného štúdia dokumentárneho filmu. Priletel k nám s tajomníkom oblastného výboru strany Oleksenkom. Na prvý pohľad zdal sa mi trocha byrokratickým a flegmatickým človekom. Ale teraz akoby sa prerodil: vystretý, energický, vzrušený perspektívou "roboty" nástojčivo ma prosil, aby mohol ísť s partizánmi na akciu. Frolenko bol ovešaný prístrojmi a spoza chrbta mu trčala hlaveň automatu. Bol vybavený na natáčanie aj na boj ..
- Akcia nebude zaujímavá pre filmárov, - odpovedal som na jeho prosbu.
- Ja som samozrejme len filmár, - súhlasil Vladimír Anisimovič, -ale aj tak si viem predstaviť význam akcie: keby bola len trocha menej dôležitá, určite by na ňu nešlo celé veliteľstvo ..
Prekvapil ma jeho dôvtip. Musel som oceniť aj jeho nástojčivosť a .. Frolenko predsa len šiel s nami.
Śli sme cestou na Remizy.
Partizáni už obsadili Remizy aj Dvižky. V Budkách ma čakal Sotoľskij.
- Bude búrka, - povedal a podal mi ruku. - Navrhol som Repkinovi, aby uskutočnil prechod nad ránom, ale nesúhlasil. Teraz sa môže všetko pokaziť.
Pozrel som na čierne mračná, ktoré sa blížili od západu, potom som sa ešte raz prizrel Stodoľskému, a nijako som nemohol pochopiť príčinu jeho obáv.
- To nič nie je, možno nás obíde, - povedal som a vošli sme do prvého domu, ktorý nám prišiel do cesty.
- Aké budú rozkazy? - spýtal sa Laborev, idúci nám v pätách.
- Nakŕmte kone, o hodinu vyrazíme do Remíz.
Ostali sme so Stodoľským sami.
- Do osady Komuna prišiel esesácky oddiel s tankami, - začal Stodoľskij, - mám dojem, že sa Nemci dozvedeli o prechode pluku.
- Vylučujete náhodu? - opýtal som sa rozčúlene.
- Ano. Bolo zhromaždenie dôstojníkov. Nálepka tam oznámil, že pluk prejde k partizánom. Ćambalík nesúhlasil. Nálepka ho nazval zradcom a Ćambalík obvinil Nálepku pred dôstojníkmi, že chce na rozkaz narobiť zo všetkých Slovákov boľševikov. Ćambalík sa vraj zaprisahal, že ho nedopustí a nikto k partizánom neprejde. Veliteľ pluku Čányi stratil hlavu a oznámil štábu divízie, že v pluku sú nepokoje ..
Rozprestrel som mapu. Ceruzkou odmeriavam vzdialenosť od esesáckeho oddielu a študujem cestu na južnej strane Jeľska, ktorá vedie cez Konopeli - Śarony do Remíz.
- Ćambalík s práporom je v Bogutičiach.
Našiel som aj túto dedinu, ktorá ležala neďaleko železničnej trate, desať kilometrov od Jeľska. Spýtal som sa Stodoľského:
- Ako sa cíti Nálepka?
- Dobre. Je veselý, vtipkuje .. Prosil ma, aby som vám povedal, že všetko ostáva tak, ako vám oznámil v liste. Petro mi rozprával, že Čambalík odmietol odísť z Bogutič do Jeľska a Nálepka mu povedal, že už vopred ľutuje tých, ktorí sa potom dostanú do partizánskeho zajatia. Mali veľmi vážny rozhovor ..
Nevoľky som si pomyslel: Ajhľa, čo znamená protifašistická platforma s nerovnakým politickým presvedčením. Nálepkovi a ostatnému mužstvu nebude ľahko prebiť si cestu k nám .. Upozorňovali sme ho svojho času, že sa musí bezpodmienečne a čím skôr oddeliť od dôstojníkov londýnskej orientácie ..
Alexander Saburov - Tajomný kapitán, úryvok, str.263 - 270, krátené