Prezentačná služba 

Levoča 1934 

Pri poslednom odvode bol Ján uznaný za schopného vykonávať vojenskú službu. Z odvodu prišiel domov nahnevaný, nechcel byť vojakom, čas strávený na vojne považoval za stratený. Stále dúfal, že sa mu podarí pokračovať v štúdiu a do cesty sa postavila dvojročná prezenčná služba. Po večeri s nikým nerozprával a ráno ihneď z domu odcestoval.

16. júla 1934 nastúpil Ján Nálepka vojenskú prezenčnú službu do Levoče a bol zaradený do 1. roty 37. pešieho pluku. Tu absolvoval školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe s dobrým prospechom. Npor. J. Beneš, veliteľ roty, spomína, ako mladý ašpirant Nálepka energicky máva zástavkami a učí jednotku morzeovku. Robil zároveň trubača a rád si sem tam zatrúbil aj kuchár a vďačnosť sa prejavila vo väčších porciách jedla. Rád chodil na "cvičák" a pozoruhodné výsledky dosahoval v streľbe. Pri jednej zo svojich ciest do Levoče počkala naša mama na rotu vracajúcu sa z cvičenia. Lenže svojho syna, zablateného, spoteného, nemohla ani spoznať. Poľutovala ho až doma medzi nami.

Jeho družná a veselá povaha mu nedovoľovala, aby sa uzatváral a stal bokom od spoločenského a kultúrneho diania v armáde. Organizoval vojenské kultúrne večierky, koncerty, a vojaci s civilnými kultúrnymi pracovníkmi hrávali divadelné predstavenia. Podľa hodnotenia nadriadených bol dobrým frekventantom kurzu.

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 39

 Košice druhý rok 1935

Dňa 1. augusta 1935 bol povýšený na čatára ašpiranta. Všetko nasvedčovalo, že sa mu na vojne zapáčilo. Napriek plnému vyťaženiu v škole a v dobrovoľnej činnosti v kultúre v Levoči sa venoval aj pomerom v rodnej obci v Smižanoch.

V roku 1935 preložili Jana do Košíc a povýšili ho na podporučíka. V tom čase sa konali v Košiciach veľké manévre. V jednotke, v ktorej slúžil, zablúdili počas manévrov v lesoch v okolí Košíc. Jano svoj voľný čas využíval na výlety a potulky v neďalekých lesoch a vedel sa dobre orientovať. Upozornil veliteľa na nesprávny smer pochodu a navrhol správny smer a jednotka sa dostala z problémov. Keď ochorel veliteľ roty, velením poverili Jana. Na záver manévrov sa mala konať veľká vojenská prehliadka za prítomnosti generálov. Roty dostali tri dni na precvičenie programu. Jano dal nastúpiť rotu a dal vojakom návrh, že si program precvičia a ak dobre dopadne, dostanú vojaci voľno, ale na prehliadke nesmú sklamať. Vojaci súhlasili a celé tri dni sa opaľovali a kúpali v Hornáde, kým ostatné roty neustále cvičili. Vojaci týchto rôt nadávali, že oni spotení musia cvičiť do únavy, kým vojaci Janovej roty sa im vysmievali a odpočívali. V deň prehliadky boli odpočinutí a opálení vojaci Janovej roty najlepší a rota dostala od velenia pochvalu.

V osobnom výkaze Jana stálo: "Konal vojenskú prezenčnú službu v Levoči a u Pešieho pluku 32 Gardský v Košiciach od 16. 7. 1934 do 16. 7. 1936. Domov z Košíc pricestoval rýchlikom do Spišskej Novej Vsi a zašiel do blízkych kasárni, dal osedlať dva kone a spolu s istým vojakom priklusali do Smižian. Ani tu sa nezaprel, že kone mal veľmi rád. Zahliadol som len, ako dal vojakovi bankovku.
Bol som prekvapený hodnosťou podporučíka a hneď som sa ho opýtal, či boli záverečné skúšky ťažké. A on: "Ako sa to vezme. Pri skúške mi zaviazali oči a mal som rozobrať ťažký guľomet. Potom so zaviazanými očami som ho mal zložiť." 

Doma sa dlho nezdržal a hneď odcestoval do Stupavy, kde pokračoval v práci učiteľa.

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 39-42, krátené