1943
Represálie ako výstraha
Hneď po prechode Jána Nálepku a jeho druhov k sovietskym partizánom priletel na divízne veliteľstvo generál Čatloš v záujme "usporiadania pomerov" v jednotkách Zaisťovacej divízie. V sprievode veliteľa Pilfouska a ďalších dôstojníkov navštívil Čatloš dve veľké slovenské posádky v Jeľsku a Kozinkách. Sľúbil vojakom, že demobilizuje odvodné ročníky 1939 a 1940 a že pôjdu všetci na Slovensko, len aby zabránil ich spolupráci s partizánmi.
Niekoľko menších jednotiek, napríklad strážnu jednotku na stanici v Bogutičiach, vymenili a zaistili. Podobné opatrenia urobili aj na železničnej stanici v Michalkách, kde prechod k partizánom organizoval Eduard Belaj. Z funkcie odvolali a vyšetrovali dôstojníka štábu 101. pešieho pluku nadporučíka Karola Fraňa. Vyšetrovací postup začali proti dôstojníkom Čillíkovi, Staškovi, Kútikovi, proti poddôstojníkom a vojakom Krídlovi, Juríkovi, Sojákovi, Lesínkovi, Morávkovi, Tupému a ďalším.
Návšteva gen. F. Čatloša prebiehala v dňoch 19. - 21. mája 1943. Počas návštevy v Kozinkach predniesol generál ostrý prejav proti dôstojníkom, ktorí prešli k partizánom. (Po vojne označil Čatloš Nálepkov počin za hrdinský - J. N.) Taktiež niektorí dôstojníci zo Zaisťovacej divízie odsúdili Nálepkov prechod k Sovietom. Ale o rok neskoršie,r. 1944, mnohí z nich sa pripojili do Slovenského národného povstania a na veliteľstve v Banskej Bystrici zastávali vyššie posty. Ako rýchlo nastávali u mnohých zmeny v postojoch! Minister národnej obrany Čatloš sa dokonca snažil osobne stretnúť a vyjasniť celú záležitosť. V Kozinkách poveril "istého dôstojníka", aby zorganizoval schôdzku s Nálepkom, ktorý sa, podľa Čatlošových informácií, zdržiaval v neďalekých lesoch. K tejto schôdzke ale nedošlo. O celú záležitosť prejavil záujem aj prezident SR Jozef Tiso, ktorý si vyžiadal podrobnú správu o stot. Nálepkovi. Prezident si možno spomenul, ako počas jeho inšpekčnej cesty u Zaisťovacej divízie v novembri 1941 robil Nálepka konferenciera na spoločenskom posedenia vtipne parafrázoval premiéra Belu Tuku a maďarský rozhlas. Aj prezident Tiso sa vtedy dobre pobavil. (Bojovník 1994, č. 25; ďalej: Historie a vojenství č. 3, r. 1972. s. 402)
Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 168
"Uvedomujú si Slováci, že ich chcú fašisti vystrieľať rukami partizánov?"
Keď som sa ráno vrátil do Remíz, preklvapoli ma nezvyčajné ticho. Dedina bola ako vymretá. Vošli sme k Stodoľskému. Na dvore sa ozvak Stodoľského hlas.
- Neviete, kam sa podelo obyvateľstvo?
- Predseda dedinského sovietu ich všetkých evakuoval na ostrovy, do lesa k Zabolotiu. Myslia si, že sa teraz začne pohon na slovenských dôstojníkov. Čambalík si včera večer niečo vypil a dačo si porobil s nohou .. či postrelil, či dolámal, neviem,ale odcestoval do Bratislavy na liečenie.
- Beštia! - vybuchol som. - Privedie pluk do nešťastia, a potom si ujde do nemocničného ticha.
- Povráva sa, - pokračoval Stodoľskij, - že vraj v Ovruči ho na príkaz generála Kanarisa zatkli a odviezli v zatvorenom vagóne do Berlína.
Sedel som a rozmýšľal. Ćambalík bol v skutočnosti antifašista. No pridŕžal sa londýnskej orientácie a zapríčinil už veľa nešťastia. Akú tragédiu ešte spôsobí slovenským ľuďom?
- Nálepkov útek všetkých ohúril, - vytrhol ma z myšlienok Stodoľskij. - Dôstojníci sedia celý deň v jedálni, vôbec sa nerozchádzajú. Vojaci sa utiahli do kasární. Po uliciach chodia len esesácke hliadky. Včera zhromaždili celý pluk na cvičák a čítali im rozkaz, ktorým sa mužstvo upozorňuje, že ak sa niekto pokúsi ujsť k partizánom, bude na mieste zastrelený.
- Čányi chce takto zrejme zotrieť stopy?
- Možno .. Ćányi sa v rozkaze odvoláva na ministra obrany slovenského štátu Ćatloša a tvrdí, že rodiny tých, ktorí ušli k partizánom, boli už pozatvárané. Myslím, že to netreba vravieť Nálepkovi. Ani ostatní Slováci to nemusia vedieť .. Ostatne, v tom rozkaze niet ani slova o Nálepkovi. Zrejme sám Čányi rozširuje také chýry, že Nálepku a ďalších dvoch oficierov ukradli partizáni.
- To nie sú zlé chýry. Túto verziu treba na čas aj rozširovať, aby sme sa vyhli teroru.
- Mám dojem, že pluk nechajú na pokoji, - povedal Stodoľskij. - Na jednej strane ich tlačíme my .. Nie je pre nich tajomstvom, že medzi Dneprom a Pripiaťou je Kovpakov útvar .. Povráva sa, že do tých končín idú ďalšie dva veľké útvary. Jednému velí hrdina Sovietskeho zväzu Fiodorov z Ćernigovska a druhému plukovník Meľnik. Nemci teraz rýchle zbierajú vojská proti nim. Zrejme tam hodia aj Slovákov, aby ich predsa len dostali s partizánmi proti sebe.
- Uvedomujú si Slováci, že ich chcú fašisti vystrieľať rukami partizánov? - pýtam sa rozčúlene. A rozmýšľam: vydať ešte jeden leták, ešte raz vysvetliť Slovákom, v akej sú situácii, a povedať im rovno, že ak sa oneskoria s prechodom k partizánom, môže to pre nich znamenať istú smrť.
Alexander Saburov - 287-289, krátené