Príchod Jozefa Tisu na východný front

November 1941

Na Veliteľstve Zaisťovacej divízie v Žitomíri sa robili vážne prípravy na príchod prezidenta. Inšpekčná cesta prezidenta sa uskutočnila v novembri 1941. Aj táto návšteva mala prispieť k zlepšeniu bojovej morálky slovenských vojakov.
Príchodu prezidenta chceli využiť aj niektorí nemeckí dôstojníci. Prenikla supertajná informácia, že úzky kruh nemeckých dôstojníkov vypracoval prísne tajný plán na likvidáciu prezidenta počas jeho plánovanej návštevy v Kyjevskopečerskej lavre v Kyjeve. Podľa ich predstav tento akt mal vyburcovať hnev slovenských vojakov zato, že im partizáni zabili prezidenta a takto zvýšiť ich bojaschopnosť proti partizánom. Nebolo tajomstvom, že ochota slovenských vojakov bojovať proti partizánom ochabovala. Hitler ale tento plán zamietol.
Prezident J. Tiso skutočne navštívil Kyjevskopečersku lavru v Kyjeve so svojim sprievodom a poklonil sa tam ostatkom svätých. Partizáni neskôr priznali, že nejaký čas tam prebývali a v niektorých skriniach zanechali kosti ako zvyšky jedla, o čom prezident nevedel.
Na spoločenskom večierku za prítomnosti prezidenta Dr. J. Tisu, ako spomína vojenský prokurátor Retti, robil J. Nálepka konferenciera. Zo začiatku parafrázoval Bélu Tuku, jeho prejavy a maďarský rozhlas. Všetci sa dobre bavili a najvyšší hosť sa tiež usmieval v domnienke, že armáda stojí za ním a nie za Tukom. Lenže Jano sa nezdržal výrokov, za ktoré ho mohli ihneď zaistiť a degradovať. A preto reč radšej ukončil. Znovu sme mu pomáhali. Zaujímavé bolo, že keď sa o tomto incidente dozvedel nemecký styčný dôstojník von Lorenzmayer, tak sa tomu smial.
S prezidentom Tisom bol na návšteve Zaisťovacej divízie v Žitomíri aj minister obrany Ferdinand Čatloš. Po skončení oficiálnej časti programu sedel minister v dôstojníckej jedálni a tu sa Nálepka zoznámil s ministrom a dal sa s ním do rozhovoru. F. Čatloš spomína, ako sa mu Nálepka vyznal zo svojho politického zmýšľania. Nápadne sa hlásil ku generálovi Štefánikovi a dával sa do vďačnej príbuznosti s ním. Štefánikova sestra bola totiž vydatá v Spišských Vlachoch za Eugena Hajtaša. Volala sa Oľga. S jej mužnom boli vraj Nálepkovci v rodine, aj preto si Nálepka vážil Štefánika už v mladosti. Kto Nálepkovi pripisuje veci, ktoré mu neprislúchali, ten mu škodí. Nálepkov význam a hodnota jeho účinkovania nie je odkázaná na bájky, lebo jeho holé skutky hovoria výrečne. Dodal, že aj legendárne nadhodnotené skutky generála Štefánika dnes trpia kritickými pripomienkami. V družnom rozhovore zotrvali takmer celú noc a zdá sa, že si dobre rozumeli.

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str.68