"Budeme sa biť s nenávideným nepriateľom do poslednej kvapky krvi, a ak bude potrebné obetovať život za našu spravodlivú vec - obetujeme ho bez váhania!"

V lete roku 1943 Nemecko využilo, keď vládne kruhy Anglicka a USA zlomyseľne marili utvorenie druhého frontu, a podniklo novú ofenzívu proti Sovietskej armáde, tentoraz na malom úseku frontu v priestore Kurska. Keď sa fašistické veliteľstvo pripravovalo na túto ofenzívu, organizovalo veľké operácie proti sovietskym partizánom, hlavne proti partizánom ukrajinským. "V júni na niektorých úsekoch východného frontu hlavné bremeno bojových akcií bolo prenesené na boj proti partizánom v tylových oblastiach", - písali 16. augusta 1943 fašistické noviny Brüsseler Zeitung. /viď časopis Boľševik, č.3-4 z r. 1944, str.46/

Hitlerovské velenie sa pokúšalo organizovať zničenie partizánskeho hnutia a rozvinulo trestné výpravy proti mnohým partizánskym priestorom. Jedným z týchto okresov, ktoré zvlášť vyvolávali nespokojnosť fašistických generálov, bola severná časť Pravobrežnej Ukrajiny, kde v lete roku 1943 pôsobilo mnoho veľkých partizánskych oddielov a vyšších jednotiek. Lesy žitomírskej, kijevskej, rovenskej oblasti na Ukrajine a tiež poleskej oblasti Bieloruska boli kontrolované partizánmi a boli skutočným "Partizánskym krajom." Tu sústredené vyššie jednotky preslávených partizánskych veliteľov Kovpaka, Fedorova, Saburova, Malikova, Naumova, Begmu a mnohé iné partizánske vyššie jednotky a oddiely čestne plnili pokyny súdruha Stalina o ničení komunikácií fašistickej armády. Ustavične udierali na najdôležitejšie strategické magistrály Pravobrežnej Ukrajiny, ktoré viedli do priestoru budúcej hitlerovskej ofenzívy. Ťaženie proti partizánskym oddielom, ktoré pôsobili na severnej časti Pravobrežnej Ukrajiny, stalo sa preto časťou príprav fašistického velenia k letnej ofenzíve na sovietskom fronte.

Medzi inými partizánskymi vyššími jednotkami, ktoré boli vážne ohrozené trestnými výpravami fašistov, bola i Saburovova vyššie jednotka partizánskych oddielov, v rámci ktorej bojoval aj Ćeskoslovenský oddiel kapitána Nálepku. Aktívne bojové operácie tejto vyššej jednotky, ktorej oddiely len za dobu troch mesiacov vykoľajili okolo sto vojenských vlakov, pričom zničili vyše šesťtisíc fašistických vojakov a dôstojníkov, museli upútať zvláštnu pozornosť hitlerovského velenia. Koncom mája a začiatkom júna 1943 hitlerovské veliteľstvo pristupuje k sústreďovaniu vojsk v priestore vyššej jednotky s úmyslom obkolesiť partizánske oddiely v lesoch a zničiť ich.

Dňa 26. júna 1943 fašisti prešli do ofenzívy, pričom použili vo veľkom počte delostrelectvo a letectvo. Trestné oddiely sa na autách rýchle predierali  do hlbín Partizánskeho kraja, usilovali sa rýchle obsadiť osady. Po tomto začalo prečesávanie lesov a bažín. Nad lesom krúžili nemecké lietadlá, ktoré zhadzovali bomby na cesty, lazy a dediny, nivočili domy pokojamilovného obyvateľstva, zabíjali ženy a deti. Hitlerovci vypaľovali dediny a nechávali za sebou len dymiace rozvaliny. Obyvatelia týchto dedín, chrániac sa pred nemeckými fašistickými uchvatiteľmi, všetci do jedného odišli do lesov a po neznámych cestičkách, ktoré poznali len starí poľovníci, uberali sa na pusté, stromami a krami zarastené ostrovky na bažinách.

Vďaka dobre organizovanej službe partizáni včas rozlúštili plány fašistického velenia. Skúsenosť dvojročného boja v tyle nepriateľa viedla k správnemu rozhodnutiu, ktoré bolo sformulované v rozkaze vyššej jednotky : " Nezačať pozičné obranné boje, ale nástrahami, podmínovavaním ciest a náhlymi prepadmi ničiť v skupinách a oddieloch nepriateľskú živú silu a techniku a tým spôsobovať nepriateľovi neznesiteľné podmienky boja s partizánmi v lesoch. "

Archív komisie, fond 4, zväzok 1, list 97

Dňa 26. júna 1943 Ćeskoslovenský oddiel dostal rozkaz spolu s partizánskym oddielom "Buďonného" rozvinúť bojové akcie proti útočiacemu protivníkovi v okrese Daniloviči - Borovoje Lazy -  Rubež - Ivanova Sloboda. Tým sa začala spoločná bojová cesta ukrajinského partizánskeho oddielu Buďonného a Ćeskoslovenkého partizánskeho oddielu kapitána Repkina - cesta bohatá na ťažké  skúšky a hrdinské činy, v ktorých silnelo a zoceľovalo sa bojové priateľstvo sovietskych a slovenských partizánov.

Pred pochodom prehovoril k bojovníkom československého oddielu brigádny generál Saburov. Povedal Slovákom, že práve tu dostanú svoj prvý bojový krst a vyjadril presvedčenie, že čestne vydržia ťažkú bojovú skúšku.

Obidva oddiely ihneď pristúpili k vykonaniu bojovej úlohy, vyšli do priestoru osady Daniloviči a na noc sa rozložili v lese. Na druhý deň, 27. júna 1943, hitlerovci po dlhom bombardovaní pohli sa do hĺbky lesa. Nálepka a veliteľ oddielu Buďonného Arťuchov rozhodli sa prijať boj a pripravili na ceste  trestných oddielov množstvo nástrah. Trikrát zaútočili opití hitlerovci. Nálepka pripustil útočiacich fašistov na 30-50 metrov a len potom dal rozkaz začať páliť. Presné strely slovenských partizánov, ktorí sa učili vytrvalosti a vojenskej znalosti u svojho veliteľa, znovu a znovu pritlačili k zemi príslušníkov trestnej expedície.

Už v tomto boji sa prejavila veľká výchovná práca, ktorú za krátky čas vykonal vo svojom oddiele kapitán Repkin. Bojovníci sa usilovali nezaostávať za buďonnovcami, bili sa smelo a udatne, prejavovali v boji iniciatívu a pohotovosť.

"Partizán Československého oddielu guľometník Poklemba - hovorí sa v mesačnom hlásení vyššej jednotky - pri odrážaní útoku protivníka dostal úlohu strieľať z ľahkého guľometu. Ale tvárnosť terénu mu znemožňovala správne postaviť guľomet. Poklemba nestrácal čas hľadaním miesta, postavil guľomet na chrbát svojho pomocníka Štraucha. Poklemba pustil protivníka na blízku vzdialenosť a začal presnú guľometnú paľbu, zabil 8 hitlerovcov. Śtrauch, na chrbte ktorého stál guľomet, zároveň strieľal z pušky."

Archív komisie, fond 4, zväzok 4, list 88

V priebehu boja sa fašisti pokúšali obkolesiť československý oddiel. Nálepka vystihol úmysel protivníka a dal rozkaz ustúpiť. Družstvo, ktorému velil Emil Gočal, na rozkaz Nálepku krylo ústup oddielu paľbou a zničilo pritom 12 hitlerovcov. Tak sa bili aj druhí bojovníci Československého oddielu. Fašisti nemohli dosiahnuť úspech. "Nepriateľ stratil 30 ľudí, - sreučne poznamenáva denník oddielu. - Naše straty: jeden ranený do ruky - Gočal. Nepriateľ ustúpil a oddiel odišiel hlbšie do lesa .. "

30. júna jedna z prieskumných skupín, ktoré Nálepka poslal, objavila na ceste Borovoje - Tonež veľkú skupinu hitlerovcov. Nálepka sa poradil s veliteľom oddielu Buďonného Arťuchovom a rozhodol sa, že ju zničí nečakaným úderom. Nálepka vzal so sebou 30 ľudí a viedol ich proti nepriateľovi. Po ceste narazil na nepriateľskú nástrahu. Rozkázal časti svojich bojovníkov ísť okľukou a len čo začne boj, udrieť na hitlerovcov z tylu. Nálepka osobne viedol svojich bojovníkov do útoku. Operácia skončila úspešne. Vďaka odvahe a schopnému veleniu veliteľa, partizáni zabili v tomto boji 17 fašistických vojakov a dôstojníkov a ostatných zahnali na útek. V tejto bitke Nálepkov oddiel priniesol prvú obeť. V boji s hitlerovcami na sovietskej zemi zahynul chrabrou smrťou slovenský čatár Ondrej Mažiarik.

K 1. júlu Nálepka a veliteľ oddielu Buďonného Arťuchov skúmali údaje prieskumných skupín a zistili, že ich oddiely sa nachádzajú v tyle trestných expedícií. To nebolo pre nich prekvapenie., keď A.N. Saburov staval pred Nálepkom a Arťuchovom bojovú úlohu, nielen predvídal, že ich oddiely môžu sa ocitnúť v tyle útočiacich hitlerovcov, ale aj pokladal toto za úplne účelné. Táto skutočnosť zapadla do plánov velenia vyššej jednotky a bola jednou z dôležitých podmienok úspešného boja proti trestnej expedícii fašistov.

Prirodzene, viesť samostatné operácie odtrhnuté od druhých oddielov, bez spojenia zo štábom vyššej jednotky bolo veľmi ťažké. Podmienky vyžadovali ustavičné manévrovanie., bolo treba robiť veľké presuny po bahnistých, lesných terénoch. Partizáni Nálepkovho a Arťuchovho oddielu, v tyle trestných expedícií, v bojoch ďaleko od svojich základní, trpeli veľkým nedostatkom potravín. Nevyhnutné zásoby, ktoré si zobrali zo sebou, sa skoro vyčerpali., dostať potraviny bolo skoro nemožné, pretože obyvateľstvo pred hitlerovcami ušlo z osád a lazov do lesov. Niektoré dni sa stravovali len lesnými plodmi. Ale bojovníci sa nesťažovali .. Zvlášť ťažko bolo bojovníkom Československého oddielu, ktorí neboli ešte dosť zocelení. Ešte neprivykli na ťažkosti partizánskeho života a veľmi trpeli nedostatkom potravín. Dňa 8. júla je v denníku oddielu zapísané: "Už niekoľko dní niet chleba a soli." Ale nehľadiac na všetky tieto ťažkosti, oddiely Arťuchova a Nálepku, ktoré sa nachádzali v tyle fašistických trestných jednotiek, úspešne splnili svoje úlohy a ešte viac zosilnili údery na nepriateľa. Keď veliteľ vyššej jednotky zhrnul výsledky týchto operácií, poznamenal, že oddiely Buďonného a Ćeskoslovenský od 26. júna 1943 do 13. júla 1943 ustavične konali bojové operácie, dezorganizovali pohyb nepriateľských motorových a peších prúdov po cestách a útočnú činnosť nepriateľa v lesoch. 

Archív komisie, fond 4, zväzok 6, list 85

Poukázal, že obidva oddiely zabili mnoho vojakov a dôstojníkov a zničili veľké množstvo bojovej techniky. Saburov zdôraznil vo svojom rozkaze, že "tieto výsledky hovoria o vysokej morálno-politickej hodnote mužstva oddielov a o dobrých bojových kvalitách veliteľského zboru. "

Medzi operáciami, ktoré podnikli Nálepkovovi a Arťjuchovovi partizáni, vyniká úder 5. júla na esesákov, ktorí postupovali na autách po ceste Borovoje - Miloševiči. V tejto operácii spolu s hlavnými silami partizánskeho oddielu Buďonného sa zúčastnila aj skupina bojovníkov Československého oddielu. Partizáni podmínovali cesty a začali páliť na prúd práve vtedy, keď pod autami začali vybuchovať míny. " Náš prepad bol pre Nemcov nečakaný, - rozpráva vo svojich spomienkach veliteľ oddielu Buďonného Arťuchov -,  dostali sa do našej paľby a nevedeli, čo robiť.

Ústav dejín Akadémie vied USSR, fond stenogramov, Artjuchovove spomienky.

Sedemdesiat zabitých hitlerovcov a 5 zničených áut, bol výsledok tohto vzorného prepadu, zatiaľ čo partizáni netratili ani jedného bojovníka.

Údery oddielov Buďonného a Československého na hitlerovcov boli len malou časťou bojových operácií partizánskych oddielov Saburovovej vyššej jednotky proti trestnej expedícii. Na všetkých cestách partizánskeho kraja vybuchovali pod autami míny, zomierali stovky fašistických vojakov a dôstojníkov. Partizánske oddiely bili po čiastkách trestné výpravy, vysilovali a zoslabovali sily okupantov.

Hitlerovci nedokázali spôsobiť partizánom vážnu škodu, cítili svoju bezmocnosť v boji s nimi, preto od zlosti a zúrivosti sa vysporadúvali s civilným obyvateľstvom. Len v priestore Československého oddielu Nemci vypálili osady Daniloviči, Borovoje, Rubež a mnohé iné. V osade Borovoje partizáni našli v domoch 12 znetvorených mŕtvol starcov, žien a detí. Krvavé zločiny hitlerovcov ešte viac zostrili nenávisť partizánov k uchvatiteľom. Strašné činy fašistického násilia, s ktorými sa slovenskí partizáni stále stretávali, zanechávali v ich vedomí nezmazateľné stopy. Krv im vrela v žilách pri takých obrazoch, ruky pevnejšie zvierali zbraň a slovenskí partizáni zabúdali na únavu, zdolávali strádanie a nepriaznivé podmienky a ešte nemilosrdnejšie bili nepriateľa.

Po druhom týždni letnej ofenzívy hitlerovcov proti partizánom bolo jasné, že ich plány na zničenie partizánskych oddielov žitomírskej a poleskej oblasti úplne stroskotali. Velenie partizánskych oddielov Saburovovej vyššej jednotky a tak isto aj velenie iných oddielov vyšších jednotiek, dokázalo sa vyhnúť nepriateľskému úderu a spôsobiť fašistom škody. Napriek bojovým ťažkostiam  a útočiacej presile protivníka, partizánske oddiely nielen ničili útočiacich fašistov, ale pokračovali v úderoch na komunikácie nepriateľa. Len vyššie jednotka partizánskych oddielov A.N Saburova za jún a júl 1943 zničila vyše 1200 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, do 90 áut, 12 tankov, 3 motocykle a vykoľajila vlak s mužstvom a vojenským materiálom protivníka.

Hitlerovci boli bezmocní proti partizánom, ktorých podporoval všetok ľud. Krátko po nezdare tejto ofenzívy okupanti boli nútení priznať v miestnom fašistickom liste: " Boj s partizánmi je ťažký a nebezpečný .. Nemeckí vojaci a východný armádny zbor  mali dosť často možnosť spoznať partizánske činy na vlastnom tele. Nemecký policajt pozná neúprosnú krutosť tohto boja. Tento boj .. stojí mnoho ťažkých obetí. " Keď sa hitlerovské velenie ocitlo pred hrôzou zničenia svojich síl, bolo nútené stiahnuť svoje vojská z územia Partizánskeho kraja. " Nemci .. s veľkými ťažkosťami a stratami odchádzajú z lesných priestorov, -  poznamenáva denník Československého partizánskeho oddielu. - Generál Saburov poslal rozkaz, aby sme postupovali k nemu."

Dva týždne bojov uprostred nepriateľských vojsk boli tvrdou školou pre Ćeskoslovenský partizánsky oddiel aj pre samého Jána Nálepku. V každodenných bojoch s nepriateľom, Nálepka rýchlo si osvojuje umenie partizánskej vojny. Učí sa bojovať nie tam, kde boj vyvoláva protivník, ale tam, kde je to najvýhodnejšie pre partizánov, učí sa udierať na najnečakanejších miestach a pritom chrániť svoje sily. Nálepka pozorne sleduje činy partizánov oddielu Buďonného , učí sa sám a vytrvalo vyučuje spôsobom a taktike partizánskeho boja svojich partizánov.  Spoločná bojová činnosť pomohla slovenským partizánom  a ich veliteľovi  nielen dosiahnuť bojové majstrovstvo, ale aj hlbšie spoznať sovietskych partizánov, ich duševnú čistotu, obetavosť a bezmedznú lásku k svojej vlasti. S pocitom hlbokej vážnosti Nálepka hodnotil odvahu buďonnovcov, s ktorými jeho oddiel bojoval proti hitlerovcom. Pri prejave na porade v štábe vyššej jednotky, ako píše A. Šijan, Nálepka povedal: " Zvlášť ma prekvapovali bojovníci z Arťuchovovho oddielu. Mnohí z nich sa prvýkrát zúčastnili v boji, ale útočili a ustupovali organizovane, bez strachu a paniky .. sú to veľmi smelí a odvážni bojovníci. A to ešte chodili Arťuchovove skupiny podmínovavať cestu. Boli tam aj naši vojaci .. Sedeli v daždi, v bahnách. Nohy im vypovedali, nebolo čo jesť. Zima. Dookola - protivník, avšak neklesali na duchu."

Slovenskí partizáni a ich veliteľ vydržali tvrdú tvrdú bojovú skúšku, vďaka pomoci a podpore ukrajinských partizánov, svojich bojových druhov. Dňa 18. júla 1943 veliteľ vyššej jednotky Saburov zvláštnym rozkazom vyzdvihol bojové úspechy obidvoch oddielov: " Ako veliteľ vyslovujem vďaku veliteľovi oddielu Buďonného súdr. Arťuchovovi, komisárovi súdr. Michajlovovi, veliteľovi Československého oddielu súdr. Repkinovi a všetkým príslušníkom týchto oddielov."

                                          Archív komisie, fond 4, zväzok 6, list 85

Sovietska vláda vysoko ocenila bojovú činnosť Československého oddielu. Kapitán Ján Nálepka - Repkin, dôstojníci a niekoľko vojakov oddielu, ktorí najviac vynikali v bojoch s trestnými oddielmi, boli vyznamenaní "Partizán Vlasteneckej vojny" prvého stupňa a mnohí partizáni - medailou "Partizán vlasteneckej vojny " druhého stupňa.

Dňa 18. júla 1943 na brehu rieky, v tieni starých dubov, nastúpil celý Ćeskoslovenský partizánsky oddiel. Veliteľ vyššej jednotky Saburov  a komisár Bogatyr využili vzácne hodiny pokoja medzi bojom, prišli do táboru oddielu, aby na príkaz veliteľa ukrajinského štábu partizánskeho hnutia T.A. Strokača odovzdali slovenským partizánom vládne vyznamenania. Pri odovzdaní partizánskych vyznamenaní najlepším bojovníkom a veliteľom oddielu, brigádny generál Saburov povedal:

" V prvom boji ste sa osvedčili ako slávni, chrabrí partizáni. Tým, že bojujete proti Nemcom na našom území a bránite sovietsku krajinu, bránite zároveň svoj národ a svoju vlasť .. Nepriateľa máme jedného, je to nepriateľ  ukrutný a zákerný. Chcel by rozdeliť a zotročiť slovanské národy. Bijeme sa s týmto nepriateľom nie na život, ale na smrť. "

Končiac svoj prejav , Saburov želal partizánom a veliteľom oddielu ešte nemilosrdnejšie sa biť s nemeckými fašistickými okupantami a tým priblížiť deň ich konečnej porážky.

Po prejave komisára vyššej jednotky Z.A. Bogatyra, ktorý srdečne pozdravil slovenských partizánov a vysoko ocenil ich bojové zásluhy, ujal sa slova veliteľ oddielu Ján Nálepka. V mene bojovníkov a veliteľov svojho oddielu ďakoval vláde za preukázanú vysokú česť. 

" Chcem vás ubezpečiť o tom - hovoril so vzrušením - že sa budeme čestne biť s naším spoločným nepriateľom a tak budeme približovať deň víťazstva, deň vytúženého pokoja pre váš i náš ľud a pre všetky slobodumilovné národy sveta. Budeme sa biť s nenávideným nepriateľom do poslednej kvapky krvi, a ak bude potrebné obetovať život za našu spravodlivú vec - obetujeme ho bez váhania.  Prejavenú dôveru si čestne zachováme ako doteraz. "

                                                  D. Berlinskij-M. Pogrebinskij: Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str.63-69