Slováci do boja!

- Súdruh generál, - hlas náčelníka štábu bol akýsi oficiálny a strohý, - hlásim, že československý odriad prišiel do Gnojného. Odriad má štyridsaťosem slovenských vojakov a poddôstojníkov.
Nálepka sa celý rozžiaril, prudko vstal a zvolal:
- Ako? Vy máte takýto odriad?
- Áno! Teraz už máme! - vysvetľujem. - Kým sme my tu besedovali, odriad sa zorganizoval. Musíme sa len dohodnúť s vami o niektorých otázkach. Śtáb nášho útvaru, - pokračoval som už za úplného ticha, - rozhodol sa vymenovať vás, kapitán Nálepka, za veliteľa tohto československého odriadu.
Nálepka sa vystrel, zasalutoval, no zbadal som, že mu zvlhli oči.
- Je to veľká dôvera .. Budem sa snažiť, aby som si ju zaslúžil pred veliteľstvom sovietskych partizánov!
Povedal iba niekoľko slov, aj to akosi monotónne, no jeho úsečné vety boli nabité takým vnútorným vzrušením, že sa nedvojak prenieslo aj na nás.
Objal som ho a úprimne mu zaželal to najlepšie v partizánskom bojovom živote. Naši chlapci ho dlho nepúšťali z objatia. Tak mi ostal v pamäti - šťastlivý a rozpačitý ..
Keď sa všetci trocha utíšili, povedal som:
- Nuž, a teraz prevezmite velenie, súdruh kapitán. Vyberte si zo svojej jednotky náčelníka štábu, zástupcu veliteľa, a prosím vás, aby ste ich potom, so súhlasom veliteľstva nášho útvaru, menovali.
Nálepka sa na chvíľu zamyslel, potom sa prudko obrátil ku mne a pevne povedal:
- Vykonám, súdruh generál!
Toho dňa sme všetci prežívali akýsi slávnostný, povznášajúci pocit. Nie pre tých štyridsaťosem slovenských vojakov a poddôstojníkov, nie pre tých troch dôstojníkov, ktorí k nám prešli. Bol to náš skromný príspevok veľkej bojovej družine našich národov.
...
Naše partizánske jednotky sa chystali na nový pochod. Prostred dediny sa zhromaždil československý odriad. Pred ním stál náčelník štábu Borodačev a čítal rozkaz útvaru. V hlbokom tichu zneli slová:
"Menovať kapitána Jána Nálepku (Repkina) za veliteľa československého partizánskeho odriadu.
Poddôstojníka Štefana Chovanca - za náčelníka štábu odriadu.
Nadporučíka Imricha Lysáka (Petru) - za nástupcu veliteľa odriadu vo veciach rozviedky."
Potom prečítal Borodačev odsek, v ktorom sa ukladalo veliteľom odriadov nášho útvaru, aby dali všetkých slovenských vojakov a poddôstojníkov, ktorí už predtým prešli k nám, k dispozícii veliteľovi československého partizánskeho odriadu.
Borodačev spomalil a dočítal slávnostným hlasom: - Po vypočutí rozkazu veliteľ československého odriadu kapitán Ján Nálepka Repkin začne plniť svoje úlohy.
Nálepka vyšiel svižným krokom zo zástupu a hlasno odpovedal:
- Začne plniť úlohy! Vykonám!
Potom vybral z obalu prvý bojový rozkaz odriadu a menovali sa velitelia oddielov a skupín.
Nálepka prečítal rozkaz, prezrel si mužstvo a začal sa oboznamovať s ľuďmi. Dlho besedoval s každým vojakom, vypytoval sa ho, skadiaľ je, kde má rodinu, kedy a za akých okolností prešiel k partizánom. Až puntičkársky kontroloval zbrane.
Potom podišiel k najvyššiemu, trocha nachýlenému vojakovi, ktorého práve vymenovali za veliteľa oddielu - Vilovi Śalgovičovi.
- Dobre sa vám vtedy podarilo ujsť k partizánom?- spýtal sa ho Nálepka ako starého známeho.
- Dobre, súdruh kapitán. Tí vojaci, ktorých ste po mňa poslali, hneď ma zatkli a odviedli .. lenže nie do basy, ale rovno k partizánom ..
- Viem, viem, - objíme ho okolo pliec Nálepka ..
- Poriadny väzeň, dobrý rozkaz ste im dali.
Potom sa Nálepka prihovoril k druhému vojakovi.
- Volám sa Hudák. Andrej Hudák, - odpovedal vojak.
- Ahá .. Poznáme sa z mozyrského väzenia, však? - usmial sa Nálepka nejakej svojej spomienke.
- Presne tak, súdruh veliteľ.
Tento bezprostredný dialóg upútal moju pozornosť. A hneď som si vypočul Hudákovo stručné rozprávanie.
- Posadili ma do basy za rozširovanie partizánskych letákov. V tú nešťastnú noc mal náš kapitán Nálepka službu v divízii. Keď kontroloval väznicu, prišiel aj do mojej cely. Spýtal sa ma: " Za čo ťa posadili?" Povedal som mu, že mi našli vo vrecku partizánsky leták. Vtedy mi kapitán povedal: "Dobre, nič si z toho nerob. Choď sa trocha poprechádzať a ráno sa vráť do basy, potom sa porozprávame." No a tak som ušiel ..
Keď Nálepka skončil prehliadku mužstva a zoznámil sa s ľuďmi, povedal stručný prejav. Bol to zásadný prejav človeka, ktorý sa dal do služieb tej veľkej veci, pre ktorú naši slovenskí bratia riskovali nebezpečný prechod, aby spolu so sovietskymi partizánmi vyhnali nenávidených votrelcov z našej posvätnej zeme. Zakončil slovami: 

- Úlohou odriadu je boj proti fašizmu ako nepriateľovi demokracie a ľudskej slobody, boj proti votreleckej činnosti Nemcov, boj proti hlavnému nepriateľovi československej samostatnosti. Ako veliteľ rozhodol som sa viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu, okupovanom nateraz nacistami, po boku ukrajinských partizánov, pod velením a vedením generálmajora Saburova. Slováci - do boja! 

Odriad odpovedal jednohlasným a mohutným "hurá!"
Odišiel dom trocha nabok. A znova zazneli rozkazy. Odriad sa obrátil vľavo, vyrovnal krok a dal sa na pochod. Nad kolónou ako bojová výzva zahrmela naša ruská pieseň, ktorá sa zrodila v dňoch ťažkých bojov proti fašistom:
Pusť jarosť blagodarnaja
vskupajet, kak voľna ..
Iďot vojna narodnaja
sviaščonnaja voja ..
A táto pieseň v ústach slovenských vojakov vyvolala vo mne v tej chvíli zvláštne rozochvenie ..
Odrazu som zbadal nášho dlhočizného kameramana Frolenka. Motal sa pred odriadom, cvakal aparátom, robil jednu snímku za druhou. Priznám sa, že ma to vtedy aj trocha nahnevalo: taká nepríhodná bola táto snoriaca, prihrbená postava popri rezko kráčajúcej jednotke.
No dnes, po rokoch, keď už náš kameraman, trojnásobný laureát Stalinovej ceny, Vladimír Frolenko nežije, viem si vysoko oceniť tohto súdruha, jeho bojovú prácu v hlbokom nepriateľskom tyle a to, že len vďaka tejto jeho práci zachovali sa pre históriu živé obrazy Jána Nálepku a jeho bojových druhov.
Tak sa zrodil československý partizánsky odriad.

Alexander Saburov - Tajomný kapitán, úryvok, str. 282 - 286

Rozkaz o utvorení Prvého československého partizánskeho oddielu

"Vychádzam v ústrety želaniam a iniciatíve československých vojakov a dôstojníkov, ktorí prešli k partizánom, aby bojovali proti nemeckým okupantom, a nariaďujem: súdruhovi kapitánovi Repkinovi dnešným dňom plniť povinnosti veliteľa československého oddielu a utvoriť tento oddiel, ktorý bude bezprostredne podriadený mne.
Veliteľom partizánskych oddielov Źitomírskej oblasti nariaďujem: všetkých partizánov a veliteľov Ćechoslovákov ihneď odveliť do štábu partizánskych oddielov Źitomirskej oblasti na doplnenie formujúceho sa československého partizánskeho oddielu."

gen. A.N.Saburov, 18.máj 1943 / AÚML ÚV KSS, fond 8/9-15

A. N. Saburov a komisár Z. A. Bogatyr vydali rozkaz o vytvorení čs. oddielu pod velením kapitána Jána Nálepku-Repkina. Veliteľ československého oddielu sa rozhodol viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu po boku ukrajinských a bieloruských partizánskych oddielov pod velením A. N. Saburova. Kpt. Nálepka skončil prehliadku oddielu a predniesol stručný prejav: 

" Úlohou oddielu je bojovať proti fašizmu ako nepriateľovi demokracie a slobody ľudstva a viesť boj proti okupačnej činnosti Nemcov a Maďarov, vinníkov a hlavných nepriateľov nášho ľudu."

 "Veliteľ oddielu rozhodol viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu, na strane ukrajinských partizánov, pod vedením generálmajora Saburova .. Konať v duchu prísahy a vernosti slobode a samostatnosti československých národov a bojovať síce v menšom počte, ale tým tvrdšie s nenávideným nepriateľom nášho a slovanského národa pod menom Ćeskoslovenský oddiel kapitána Repkina. " 

I. Lysák- Jacko, oddielový denník., AÚML ÚV KSS, fond 8/9-15

Keď kpt. Nálepka skončil prehliadku čs. partizánskeho oddielu, generál Saburov sa ho opýtal: "Kapitán a prečo ste pomenovali partizánsky oddiel československým, veď sú tam samí Slováci?" 

Jánova odpoveď znie: 

"Je to preto, že my bojujeme za oslobodenie celej Československej republiky!"