1943

Rozlúčka

20. november 1943

Dňa 20. novembra 1943 československý partizánsky oddiel za účasti Žitomirských partizánskych oddielov a obyvateľov oslobodeného mesta pochoval v mestskom parku svojho organizátora a veliteľa kapitána Jána Nálepku - Repkina.

Posledná stručná zmienka o Nálepkovi v oddielovom denníku je zaznamenaná takto:

"20. november 1943. Oddiel v meste Ovruč. Pochovávanie nášho veliteľa oddielu a našich padlých kamarátov .. Pochovaní sú v parku v meste Ovruč .. "

Spolu s Nálepkom pochovali aj jeho hrdinských spolubojovníkov: Fabiána Krištofíka, Matúša Michalíka, Andreja Krčuľu, Cypriána Krpeľana a Andreja Paškeviča. Vedľa Jána Nálepku, ako prejav veľkého bratstva národov Československa a Sovietskeho zväzu, pochovali veliteľa čaty oddielu Buďonného Sevasťanova. Nad hrobom Jána Nálepku skladal prísahu I.A.Arťuchov, ktorý pokračoval v boji ako partizánsky veliteľ. Za príslušníkov československého partizánskeho oddielu prisahal náčelník štábu oddielu Śtefan Chovanec.

Viliam Śalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.225-226

Búrlivý a dojímavý obrad

Na pohrebe bolo množstvo partizánov a civilných obyvateľov, ktorí kapitána poznali ešte z čias, keď tam bol 101. pluk. Priamy účastník spomínal, že celý obrad bol veľmi búrlivý a dojímavý. Partizáni strieľali z rôznych zbraní. Vyhadzovali do vzduchu samopaly a pušky a výkrikmi prisahali pomstu. Smútočný prejav predniesol komisár partizánskeho zväzku Z. A. Bogatyr, ktorý sa pri ňom rozplakal a mnohí partizáni s ním.

V ovručskom parku boli pochovaní aj ďalší príslušníci oddielu, ktorí bojovali o železničnú stanicu v Ovruči - O. Krčula, M. Michalík, F. Krištofík a A. Paškevič. Boj o Ovruč bol posledným bojom Československého partizánskeho oddielu. Príslušníci pokračovali v boji v Slobodovej armáde.

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 204-205

Noviny Zora

V deň pohrebu vyšlo prvé číslo ovručských novín Zora, v ktorých je nekrológ s vysoko hodnotiacou a zovšeobecňujúcou vetou: "Nehynúca sláva ovinula verného syna československého ľudu, ktorý zomrel ako hrdina v bojoch o mesto Ovruč, veliteľa Československého partizánskeho oddielu kpt. Jána Nálepku-Repkina. Jeho meno, ako aj meno veliteľa čaty Sevasťanova, ktorý taktiež padol hrdinskou smrťou, bude večne žiť v srdciach pokrokového ľudstva."
Za odvahu pri plnení bojových úloh a za zvláštne zásluhy o rozvoj partizánskeho hnutia na Ukrajine udelilo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR kpt. Jánovi Nálepkovi ako jedinému Slovákovi titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Boj Slovákov proti fašizmu na Ukrajine a v Bielorusku sa zapísal veľkými písmenami do histórie protifašistického boja. Nikto a nič nemôže zdegradovať jeho význam a miesto v tomto boji. Slováci svojimi postojmi a bojom zachránili veľa ľudských životov a vďaka spolupráci ich veliteľov s partizánmi si zachránilo životy aj mnoho slovenských vojakov nasadených do bojov proti partizánom. Mnohí slovenskí vojaci bojujúci na Ukrajine a v Bielorusku sa zaslúžili o dobré meno Slovákov za hranicami svojej vlasti a aj oni skromne prispeli k tomu, že Slovensko nepatrilo po druhej svetovej vojne k porazeným národom. Kapitán Ján Nálepka, ktorý mal rád život, miloval ľudí i svoje rodné Slovensko, sa vyznal spisovateľovi A. Šijanovi:

"Človek by si nikdy nepomyslel, že by mohol mať tak rád svoju vlasť. Zbadá to až vtedy, keď je od nej odlúčený. Aj u nás máme tiež krásne rieky. A ten kraj! A aký dobrý ľud! Kedyže to všetko zase uvidím? Zdá sa, že si ani neviem predstaviť väčšie šťastie, ako uvidieť zase svoju krajinu slobodnú."

Žiaľ, nikdy ju už neuvidel...

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str.203-206

Pri bratskej mohyle

V parku, prísnom a bolestnom mlčaní stáli partizáni. Tu, pri bratskej mohyle, počúvali slová komisára Bogatyra. Slová na rozlúčku:

Naše priateľstvo so Slovákmi zrodilo sa v ťažkých časoch a vydá svoje plody. Meno Jána Nálepku ostane navždy symbolom tohto priateľstva, ktoré mocnelo v bojoch proti nepriateľovi krvou najlepších synov sovietskeho a československého ľudu. Zbohom, druhovia naši. Zbohom Ján! Dielo, za ktoré ste bojovali za ktoré ste položili životy, je v dobrých rukách. Fašizmus rozdrvíme. Víťazstvo bude naše!

Mohutná salva na počesť mŕtvych bojovníkov zliala sa s prvým mierovým zapískaním rušňov. Do mesta vkročil nový život. Na jeho obranu pomedzi jasajúce davy Ovručanov a obyvateľov okolitých dedín s piesňami prichodili partizánske prápory.
A tak sedemnásteho novembra 1943 oslobodili naše partizánske odriady za aktívnej účasti československého odriadu pod velením kapitána Jána Nálepku mesto a železničnú križovatku Ovruč od fašistických okupantov.
Tri dni držali partizáni mesto a dočkali sa v ňom príchodu Ćervenej armády. Toto stretnutie sa zmenilo v mohutnú manifestáciu lásky a oddanosti našej veľkej vlasti.
A ako odpoveď na bojový partizánsky čin zazvučal rádiogram tajomníka ÚV KS(b) U - Nikitu Sergejeviča Chruščova: "Blahoželáme veliteľom, komisárom, partizánom a partizánkam Vášho útvaru k veľkému víťazstvu - k obsadeniu Ovruča. Želáme Vám bojové úspechy v ďalšom partizánskom boji."

Z diaľky znela už mohutná ozvena delostreleckých sálv. To naša hrdinská armáda hnala nepriateľa na západ a prebíjala sa k brlohu fašistickej hydry. Niesla slobodu trpiacemu československému ľudu, ktorý tak vrúcne miloval jeho slávny syn a vlastenec, veľký priateľ sovietskych ľudí - kapitán Ján Nálepka.

Alexander Saburov - Tajomný kapitán, str.341-342

Verný syn československého ľudu

Dňa 20. novembra 1943 v mestskom parku Československý partizánsky oddiel pochoval svojho organizátora a milovaného veliteľa Jána Nálepku (Repkina) a partizánov oddielu - Slovákov Fabiána Krištofíka, Michala Matúša, Andreja Krčulu a Ukrajinca Andreja Paškeviča. Tu sa zhromaždili partizáni vyššej jednotky a obyvatelia Ovruča. Tisíce ľudí prišlo vzdať poslednú česť hrdinskému synovi slovenského národa, preslávenému sovietskemu partizánovi Jánovi Nálepkovi a jeho odvážnym súdruhom.
/ Po oslobodení Ovruča partizánske oddiely pod vedením Saburova a na čas spojili s jednotkami Sovietskej armády a naďalej bojovali v priamej súčinnosti s nimi. Partizáni Československého partizánskeho oddielu boli na vlastnú žiadosť poslaní k dispozícii Československej vojenskej jednotke v ZSSR pod velením L.Svobodu., pozn. autora./
V ten deň vyšlo prvé číslo ovručských novín Zora. Jeden z článkov bol venovaný pamiatke Jána Nálepku.

"Nehynúcou slávou pokryl sa verný syn československého ľudu, ktorý zomrel ako hrdina v bojoch o Ovruč, veliteľ Československého partizánskeho oddielu, kapitán Ján Nálepka (Repkin) . Jeho meno, ako aj meno veliteľa čaty Sevasťanova, ktorý tiež padol hrdinskou smrťou, bude večne žiť v srdciach pokrokového ľudstva."

Slovák Ján Nálepka, zrazený fašistickou guľkou na ukrajinskej zemi zomrel, aby žilo sovietske mesto Ovruč, aby fašistickí zlodeji nikdy viac nezabíjali ženy, deti a starcov. Jeho krv, ako aj krv mnohých tisícov sovietskych a československých vlastencov, spolu vyliata v bojoch s fašistickými uchvatiteľmi, naveky upevnila priateľstvo medzi národmi Sovietskeho zväzu a bratským Československom. Sovietski ľudia pamätajú na nehynúce hrdinstvá slovenského vojaka Nálepku. Navždy zachovali jeho pamiatku a ovenčili ho vavrínmi Hrdinu Sovietskeho zväzu.
Meno Jána Nálepku vyzývalo krajanov do boja proti hitlerovským uchvatiteľom a ich slovenským prisluhovačom. A keď sa v Moskve 23. februára 1944 znovu zišli predstavitelia slovanských národov, prvé slovo slovenských vojakov bolo zasvätené pamiatke Jána Nálepku.
... A mohutná vlna ofenzívy sovietskych ozbrojených síl už hrmela na úpätiach Karpát. Na Slovensku sa šírilo komunistami vedené partizánske hnutie. A keď v auguste 1944 slovenský ľud povstal so zbraňou proti fašistickým uchvatiteľom, medzi partizánskymi jednotkami bola brigáda pod menom odvážneho partizána Jána Nálepku. Mnohí jeho súdruhovia, partizáni československého oddielu na Ukrajine, bojovali potom v radoch československej jednotky a neskôr spolu so sovietskymi partizánmi prišli na územie Slovenska a boli aktívnymi účastníkmi povstania, pomáhali svojimi vedomosťami a skúsenosťou organizovať masy do boja proti hitlerovským okupantom.
Po oslobodení Ćeskoslovenska Sovietskou armádou, Ćeši a Slováci v pevnej jednote zlomili pod vedením Komunistickej strany odpor agentúry anglo-amerických imperialistov a začali budovať nový život. V tomto boji československého ľudu za jeho socialistickú budúcnosť je meno Jána Nálepku symbolom nerozbornej družby národov Československa a Sovietskeho zväzu, večne živým pamätníkom spoločného boja proti hitlerovcom - tomuto predvoju svetovej reakcie.
Prezident Československej republiky Klement Gottwald ohodnotil vynikajúce zásluhy Jána Nálepku v deň 30. výročia Ćeskoslovenska a udelil mu, ako aj iným národným hrdinom: Júliusovi Fučíkovi a Otakarovi Jarošovi, in memoriam najvyššie vyznamenanie, rad Bieleho leva. V októbri 1948 jednotky československej armády, preslávené v bojoch s hitlerovcami, poklonili sa pamiatke padlých hrdinov a sklonili na pražskom hrade svoje zástavy aj pred pamiatkou vynikajúceho syna Ćeskoslovenska, slávneho bojovníka za jeho slobodu a nezávislosť, kapitána Jána Nálepku.

D.Berlinskij, M.Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str.83-85