- Tak čo, dolabzovali sme?
- Áno .. Tak dlho sa chodilo s krčahom po vodu .. - Permiakovovi zvučalo v hlase až zúfalstvo.
- Podpísal výpoveď? - pýtam sa Taratutu.
- Áno, odhalil sa. A viete, že nám dokonca ponúka svoje služby?
- Jeho služby už poznáme, - odvrkol som a pomyslel som si na zverskú provokáciu, ktorú vyhútal tento netvor, aby nás "spojil" s kijevskou straníckou ilegalitou. Vzal som zo stola protokol a zbežne ho čítam. Permiakovove výpovede boli neúplné.
- A to je všetko? - pýtam sa ho.
- Vari viete ešte niečo?
- Áno. Ešte oveľa viac. Možno by ste nám mohli porozprávať, koho ste inštruovalia učili strieľať do Slovákov!
- Akých Slovákov? - v tvári sa mu zjavil nechápavý výraz.
- Neviete? .. Potom možno ani nepoznáte Kalašnikova z "oblastného výboru", ktorého si vymyslelo kijevské gestapo.
- O tom som už vypovedal. Mňa samého Kalašnikov oklamal. V prvej chvíli som mu tiež uveril, a potom už bolo neskoro ..
- A na čí príkaz ste vytvorili ilegálnu skupinu v Kalinkovičiach? Tiež ste nevedeli, čo robíte?
- To som nevytvoril ja, ale komandant z Kalinkovič. Prečo mi chcete prisudzovať cudzie zásluhy? - Permiakov sa pokúsil ironizovať, ale pokrivený úsmev ešte viac zdeformoval jeho zachmúrenú, strachom premenenú tvár.
- A prečo ste potrebovali uväzniť falošnú ilegalitu? Preto, aby ste mohli vysvetliť smrť Slovákov? Dúfam, že teraz už ráčite rozpomenúť, o ktorých Slovákoch hovorím.
- Mne Slováci nezavadzali a nezabíjal som ich ..
- Počujte, Permiakov, veď vy ste skúsený špión, prestaňte sa hrať na slepú babu. Odhalili sme štyroch teroristov, ktorých ste poslali do nášho útvaru. Čia práca to bola? Kto ich dal dokopy?
Permiakov mlčal.
- Mlčíte? Dobre, budem teda pokračovať. Kto presviedčal komandanta, že keď vaši pseudoilegálni vyvraždia slovenskú eskortu, prijmú ich partizáni určite ako naozajstných ilegálnych pracovníkov? Nato ste museli preliať slovenskú krv?
- Nespomínam si na tento prípad .. Takými vecami sa zaoberal komandant. Ubezpečujem vás, že ja som mu neradil. Jeho inštruktorom bol nemecký generál. On dal smernicu, že netreba šetriť slovenskú krv a že čím viac Slovákov zahynie, tým skôr začnú ich rodáci naozaj bojovať proti partizánom.
- A čiu krv mali preliať teroristi, ktorých ste poslali vy?
- Viete toho istotne viac ako ja, keď ste ich už odhalili .. - Permiakov hlas znel duto.
- Odveďte ho, - rozkázal som.
Keď Permiakov ledva vlečúc nohy vyšiel z izby, povedal mi Taratuta:
- Pamätáte sa, ako v Brianskych lesoch chodil po našom partizánskom území špión s krycím menom "Zlatozub"? Stále sme sa za ním naháňali. Vtedy k nám prišla veľká skupina bývalých žandárov a tí nám o ňom povedali podrobnosti. A predstavte si, že tento "Zlatozub" naďabil rovno na našu hliadku a v úkryte boli tí chlapci. Nuž ho spoznali, psa besného ..A odrazu len vidím, že je to ten istý Permiakov, čo za nami prišiel z Pripiati.
Komisár odriadu Burgov sa tiež zúčastnil na vyšetrovaní. Dodal:
- Permiakov najprv vravel, že ho posiela slovenská ilegalita, aby sa spojil so slovenskými dôstojníkmi, ktorí k nám prešli.
- Ešte šťastie, že sa nám ho podarilo zadržať. Hneď tam pošlem operačných pracovníkov. Spravíme verejný partizánsky súd. Dajte pozor, aby neušiel, je to ostrieľaný vlk.