Učiteľské roky - Stupava 1934 (1)

Prvý rok pôsobenia

Začiatkom roku 1934 prišiel do Stupavy mladý útly učiteľ. Dal sa v škole s chuťou do práce - chcel, aby deti získali čo najviac vedomostí. Ku každému žiakovi sa snažil pristupovať individuálne. Všetkých žiakov poznal do špiku kostí a robil si poznámky o ich charakterových vlastnostiach. Učitelia, ktorí učili v Stupave už nejaký čas, hovorili, že jeho charakteristiky žiakov boli ako ušité.

Učiteľka Vilma Potmanová spomína: "Mal rád deti a ony ľúbili jeho. Jeho žiaci boli z celej školy najdisciplinovanejší. Vedeli krásne spievať a cvičiť. No pritom všetkom, že mal rád žiakov, bol k nim aj prísny a veľa vyžadoval. Hovorilo sa o ňom, že bol dobrý učiteľ. Veselý. Iba nemal nikdy peniaze. Medzi chudobou bol obľúbený. Žiačka Antónia Škovranová tvrdila, že Nálepka sa zdal zo začiatku prísny, ale neskoršie si získal ich srdcia. Vedeli, že je prísny, ale dobrý, a že ich má rád. Ona patrila k tým chudobným. Jej otec bol sluhom u grófa Kárdyho. Keď ťažko ochorela, poprosila otca, aby mohla napísať list na rozlúčku pánu učiteľovi a spolužiakom. Ešte v ten deň prišiel pán učiteľ Nálepka do nemocnice s troma žiačkami a doniesol jej banány a jablká. Keď odchádzal, všimla si, ako si dal dole okuliare a utieral si ich...Jano Nálepka bol zhovorčivý, kolegiálny, veselý človek. Rád spieval. Nacvičoval ľudové piesne a často vystupoval so žiakmi na slávnostiach. V učiteľskom zbore bol obľúbený, zábavný. Jeho vystupovanie v škole aj mimo školy bolo priateľské. V dochádzke do školy bol presný a dochvíľny. Videla som ho už, ako vystupuje prísne, po vojensky. Okrem spevu mal Ján Nálepka rád telesnú výchovu, hry, cvičenia so žiakmi. Stal sa tiež cvičiteľom v miestnej RTJ v Stupave. Mládež sa okolo neho zgrupovala, deti ho mali rady. So žiakmi chodil cvičiť do blízkeho lesíka Borník. Vracajúc sa, žiaci pochodovali a spievali pochodové piesne: Na stupavskom moste, Slovenské mamičky. Tá druhá pieseň bola jeho obľúbená."

Učiteľka Anna Matejíčková učila pri Stupave a na učiteľských schôdzach sa zoznámila s mladým učiteľom Jánom Nálepkom: "Zostal mi v pamäti jeho zjav dodnes: štíhla postava, vždy veľmi upravený zovňajšok, stále pripravený k úsmevu, pohľad bystrý, smelý, hlas zamatový. Inak obyčajný, dobrý, a predsa čímsi podmaňujúci. Bližšie som ho poznávala v diskusiách, do ktorých sa vždy prihlasoval. Budil medzi mladým i starým učiteľstvom rozruch a obdiv tým, že vedel vždy ku všetkému zaujať stanovisko, a to pevné, kritické a čo bolo hlavné, svoje stanovisko vedel vždy odôvodniť, obhájiť. Pri svojej družnej povahe mal vždy aj veľa priateľov. Vídala som ho nielen v spoločnosti učiteľov, ale aj vysokoškolákov, aj v družnom rozhovore s robotníkmi. Myslím, že určitá skupina priateľov sa sústreďovala okolo neho aj kvôli jeho neobyčajnému nadaniu a vzťahu k hudbe. Neraz sme ho počúvali spievať, hrať. Bol to, slovom, majster - hral na každom hudobnom nástroji, čo mu prišiel pod ruky. Jeho krásny, precítený hlas, ktorým spieval či už ľudové, národné alebo umelé piesne, árie z opier, počujem ešte aj dnes. Takže aj dnes, keď počujem vysloviť meno Jána Nálepku, vybaví sa mi nielen predstava o ňom, ale počujem aj jeho hlas. Ján Nálepka zostal aj v mojej spomienke ako človek nezvyčajný, hlboko ľudský. Spieval, divadlo hrával, cvičil. Bol všade, kde bola mládež, kde boli učitelia, kde boli ľudia."

Po nástupe do školy v Stupave uskutočnil a previedol v triede nový učiteľ niektoré úpravy bez toho, aby o tom informoval nadriadeného. Postupoval samostatne tak, ako bol zvyknutý konať v Maríkovej alebo v Bielych Vodách. Aké opatrenia urobil, uvádza sám: " Zaviedol som prezúvanie do cvičiek, zaviedol som modlitbu "Bože, za vyučovanie..." Zaviedol som pri odchode zo školy pozdrav "Zdar Boh!" Zaviedol som pozdrav povstaním pri vstupe úradnej a cudzej osoby do triedy. Nariadil som, aby mňa zdravili deti na ulici "Dobrý deň". Odstránil som z triedy staré vŕzgajúce pódium. Aká bola reakcia? 

Asi tri týždne bolo všetko dobré. Istá politická strana šuškala "je náš", preto sa nikto proti novostiam neozval. Po spomínaných troch týždňoch ma požiadala deputácia Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej, či by som im neurobil prednášku na tému Socializmus a kresťanstvo. Privolil som a prednášku som usporiadal. Po tomto kroku nastalo v "istej" politickej strane veľké sklamanie a nastalo štvanie proti mojej osobe. 

Všetky novosti, ktoré som zaviedol v triede, boli kritizované a vyhlasované za vnášanie neznabožstva do školy. Hlinkova slovenská ľudová strana, Živnostenská strana stredostavovská, jednotlivci a p. Vyhnálek ako vládny komisár obce podali na mňa sťažnosť na školský inšpektorát. Sťažovali sa na uvedené "novosti" a súčasne ma oznámili, že používam telesné tresty. "

K tomu všetkému priliali olej do ohňa noviny Slovák č. 62 zo 16. marca, keď okrem iného uviedli v článku pod nadpisom "Svojvoľné spôsoby pána výpomocného učiteľa Nálepku v Stupave" toto: Obyvateľstvo Stupavy je v posledných časoch rozrušené nemiestnymi spôsobmi dočasného učiteľa obecnej ľudovej školy Jána Nálepku. Tento mladý učiteľ začal svoje účinkovanie tým, že keď aj v 9 triedach školy sa deti vždy modlili, on vo svojej triede modlenie zakázal. Nestačili upomínania správy školy, aby sa pán učiteľ zriekol svojich extravagantných spôsobov. Nálepka bol úradne predvolaný na 3. mája 1934 na Školský inšpektorát II. v Bratislave. Školský inšpektor prečítal prítomnému Jánovi Nálepkovi, dočasnému učiteľovi, obsah článku časopisu Slovák č. 62 zo dňa 16. marca 1934 oznámenie obvodného notariátu v Stupave č. 1358/34, ďalej prípis katolíckych spolkov v Stupave. Vyzval ho, aby sa o sťažnostiach vyjadril. Nálepka potom odpovedal na obvinenie takto: 

"Nie je pravda, že celá obec stavia sa proti môjmu pôsobeniu, sú to iba jednotlivci, ktorí z politických dôvodov začínajú útočiť proti mne... 

Nie je pravda, že sa proti mne javí všeobecný odpor. Je to odpor vládnucej osoby z dôvodov agitačne-politických. Na obvinenie katolíckych miestnych spolkov v Stupave, že mávam protináboženské prednášky, som nemal čo povedať. Prednášal som iba v miestnej skupine sociálno-demokratickej strany v Stupave na tému "Socializmus a kresťanstvo". Prednáška mala za cieľ objasniť rozpory medzi obidvoma smermi a nebola útokom proti náboženskému cíteniu stupavského občianstva. 

Nie je pravda, že som zakázal v triede modlenie. Nahradil som Otčenáš modlitbou "Bože za vyučovanie" a "V mene tvojom". Deti sa pritom viac modlili ako pri otčenáši. Keď sme odchádzali zo školy, zaviedol som pozdrav "Zdar Boh", čo je tiež pozdrav náboženský, a odporúčal ho aj katechizmus pre ľudové školy. 

Pódium zo školy som odstránil, pretože vŕzgalo, čo rušilo pri vyučovaní. A napokon - chcel som mať triedu demokratickejšiu, chcel som odstrániť povýšenectvo učiteľa tak, ako nám radili na kurze v Zlíne. Zaviedol som prezúvanie do cvičiek, čo tiež nebolo na škodu deťom, ani školskej budove a nábytku. Protináboženské prednášky som nemal. Prednášal som iba miestnej skupine sociálnodemokratickej strany v Stupave na tému "Socializmus a kresťanstvo". Prednáška nebola útokom voči náboženskému cíteniu stupavského občianstva. 

Nie je pravda, že som zriadil hudobnú školu, ale pravdou je, že som zriadil detský hudobný krúžok. Účasť žiakov meštianskej školy povolilo riaditeľstvo školy. Vyučovanie je bezplatné. Nie je pravda, že som učil žiakov nemravné piesne. Cvičil som ľahko prístupné melódie zo zbierky Škola mladých houslistú, vydanej Frant. Kovaříkom. Vyučovanie spevu a hudby mi bolo úradne zakázané a zastavené. A ktoré piesne sa pokladali za nemravné? Nuž pekné ľudové piesne - Orala, orala, Slovenské mamičky, Pásol Jano tri voly. Možno sa im nepáčila pieseň Ty falošná falošnica...

Pravda, moje dôvody neuznal školský inšpektor a bolo mi nariadené modliť sa Otčenáš a prerušiť všetky "novosti" v triede zavedené. Súčasne mi pri písaní protokolu p. inšpektor povedal, že všetko to bude mať vplyv na zhoršenie mojej kvalifikácie. Neskôr, keďže mám záľubu v pestovaní hudby a spevu, pokúsil som sa zostaviť žiacky spevácky zbor, ktorý dosiahol pekné úspechy na koncertoch v Púchove, Štubnianskych Tepliciach a Turčianskom Sv. Martine. Správca školy mi oznámil, že vyučujem súkromne hudbu a spev. Pri písaní protokolu na školskom inšpektoráte som sa bránil tým, že za "súkromné" vyučovanie treba považovať také vyučovanie, ktoré je honorované. A moje vyučovanie bolo bezplatné. Pán školský inšpektor Joska mi na to povedal: "Ja sa tých rodičov pýtať nepôjdem, či vám platia alebo nie..." Vyučovanie spevu a hudby mi bolo úradne zakázané a zastavené."

Školský inšpektor prikladá odpis úradných zakročení a menovaný učiteľ dostane v dôsledku svojho konania kvalifikáciu menej uspokojivú. Tým, že zadržaný mu bude platový postup, bude primerane potrestaný.  Ukazuje sa, že noviny Slovák nepravdivo informovali svojich čitateľov, keď tvrdili, že Nálepka zakázal v triede modlenie. Nahradiť jednu modlitbu druhou nie je predsa zákaz modlenia! Pamätám sa, že v Obchodnej akadémii v Poprade za Slovenského štátu (r. 1940) sme sa nemodlili Otčenáš, ale triedny profesor nám nadiktoval na začiatku školského roku novú modlitbu a nikto neprotestoval. V Stupave nastúpil Jano v letných mesiacoch v r. 1934 na prezenčnú službu do Levoče, kde bola škola pre dôstojníkov v zálohe. Po príchode domov bol ako vždy v dobrej nálade a o svojich sporoch a nepravdivých obvineniach v Stupave nič nehovoril. Vravel len, že musel prerušiť vyučovanie v škole a nastúpiť do vojenskej služby, ktorá ho vtedy veľmi nelákala. 

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 33-37, krátené

Zápasy na životnom rozhraní

O Nálepkovo preloženie z Bielych Vôd do Stupavy sa pričinil najmä A. Zbavitel a J. Mikolaj. Dopomohli mu dostať sa aspoň do blízkosti Bratislavy. Vďaka priaznivým okolnostiam nastúpil na učiteľské miesto  v Stupave 1.januára 1934. Stupava svojou rozlohou bola jedným zo stredísk Záhoria. Miestni činitelia úzko spolupracovali s dedinskou buržoáziou, boháčmi i s predstaviteľmi cirkvi. Organizáciu KSČ tu za účinnej pomoci Marka Čulena s Štefana Majora založili tí členovia strany, ktorí boli priamymi svedkami VOSR. V čase, keď v Stupave pôsobil Nálepka, organizácia vykazovala pomerne slabú aktivitu.

Do telovýchovnej organizácie sociálnodemokratickej strany RTJ vstúpil Nálepka čoskoro po príchode do Stupavy a začal v nej aktívne pracovať nielen ako cvičiteľ, ale ako organizátor krúžkov ľudovej umeleckej tvorivosti a propagátor pokrokových myšlienok. Nacvičoval divadelné predstavenia a športové vystúpenia s mládežou, organizoval besedy o literatúre. Aj v RTJ pracoval s presvedčením, že sociálna demokracia a RTJ predstavujú nositeľov takých myšlienok, ktoré mu vštepovala školská výchova: boj za pokrok a lepší život ľudu. Za pomerne krátky čas si pracujúci v Stupave i na okolí mladého učiteľa veľmi obľúbili. 

Bol zápalistým hlásateľom slovanských myšlienok, čo sa prejavovalo aj organizovaním návštev sovietskych filmov Prísaha a Keď zajtra bude vojna a inscenácií niektorých ruských hier v Slovenskom národnom divadle. Do tohto obdobia spadá aj živý záujem o marxistickú literatúru, čo možno vysvetliť snahou po rozšírení vlastného politického obzoru a aktívnou činnosťou v obci a v učiteľských organizáciách.

Všestranne uplatňovaná agilita nevyniesla Nálepkovi všeobecné uznanie, a to najmä zásluhou tej časti, ktorá inklinovala k politike HSĽS. Pre svoje pokrokové vystupovanie stal sa tŕňom v oku funkcionárov tejto strany, ktorí ho za asistencie predstaviteľov agrárnej strany napadli v denníku Slovák. Verejný útok proti Nálepkovi, účinne podporený predchádzajúcimi prípismi Katolíckeho spolku a Živnostenskou stranou vyvolal vzápätí zásah školského inšpektorátu v Bratislave. Slovák, č.62/1934 : " Tento mladý učiteľ začal svoje účinkovanie tým, že keď aj v deviatich triedach školy sa deti vždy modlili, on vo svojej triede modlenie zakázal. .. Je na čase, aby úrady urobili koniec jeho extravagantným kúskom a nespôsobom."

Zaprotokolované výpovede Nálepku na školskom inšpektoráte II v Bratislave umožňujú sčasti rekonštruovať obsah obvinení. Nálepka sa ohradzuje proti obvineniam v poradí, ako mi ich predniesli: 

" .. Nie je pravda, že sa celá obec stavia proti môjmu pôsobeniu, sú to iba jednotlivci, ktorí z politických dôvodov zasahujú proti mne .. Nie je pravda, že sa proti mne javí všeobecný odpor. Je to odpor vládnucej osoby z dôvodov agitačno-politických. "

Nálepka sa teda stal nepohodlný nadriadeným orgánom.  Nepohodlným bol aj pre miestnych činiteľov HSĽS, lebo bol zarytým odporcom ľudáckej politiky. Funkcionári HSĽS stupňovali svoje výpady proti nemu úmerne s rastom ich reakčnej politiky v rámci nastupujúceho hitlerovského fašizmu. Prípad mal ohlas aj v osobných zámeroch, najmä pokiaľ ide o jeho ďalšie štúdium, ktorého možnosti sa takto obmedzili na minimum. Nástup do prezentačnej vojenskej služby v polovici júla 1934 iba spečatil neuskutočniteľnosť jeho úsilia o nadobudnutie ďalšieho vzdelania.

Logickým dôsledkom všestrannej agility v Stupave by bol útlm jeho záujmu o udalosti v rodnom Spiši. Jeho korešpondencia   z tých čias so smižianskymi rodákmi a najmä s učiteľom J. MIkolajom však svedčí o opaku.  Z ich podnetu publikoval v časopise Podtatranský kraj, č.26/1934 článok, ktorý mal dôsledky i v jeho ďalšom živote, kde pranieroval miestneho farára a učiteľa pre špekulatívnu prístavbu miestnej školy, na zastaralých hygienických zariadeniach:

" Treba skúmať pozadie plánu tých smižianskych géniov. Pán Babík aj p.farár - dobrí starí vlastenci - ťažko nesú rozvoj československého školstva. Teraz sa im naskytla vzácna príležitosť, jak sa pomstiť republike za starosť o Slovensko: chcú ubiť slovenské decká v smrade, aby zostali hlupákmi. Školské úrady činíme zodpovednými za vývoj školských pomerov v Smižanoch! Žiadame, aby zmizol ten hnoj zo školy a to rodinkárstvo, ktoré ešte verejnosti neskôr objasníme. Dúfame, že dotyční páni budú náležite poučení o tom, čo sa má a čo nemá - pán farár tiež! "

Článok vyvolal v Smižanoch veľký rozruch už aj preto, že mladý učiteľ opovážlivo označil cirkevného hodnostára a miestneho, súčasne i okresného predstaviteľa HSĽS za protislovenský element. Obaja napadnutí podali na časopis žalobu.  Nálepka v tom čase vykonával základnú vojenskú službu v Levoči a nemal možnosť zadovážiť si potrebné argumenty. Neostávalo mu nič iné, len súhlasiť s úhradou súdnych trov.  Očakávaný súdny proces, ktorý sa pretiahol na nasledujúce dva roky, nijako nevyviedol Nálepku z miery, lebo si bol vedomý svojej pravdy a dosiahnutého cieľa. 

 "Čakám s radosťou deň procesu, hoci čakám, že budem odsúdený. Nič si ovšem z toho robiť nebudem. Za tú ich blamáž to bude stačiť .. "

Nálepka nerobil z procesu precedens. Formou ľudových spišských klapancií ironizoval v Podtatranskom kraji č.7/1936 proces i svojich žalobcov vo veršovanke Jak še Bandy s Ferim oženil: "Bul steho sud bars veľiky, bo še tykal politiky a tak Bandy s Ferim v ľece, (neznam dzeň še mi dajak pľece), nešli otavu košic, ale šľi na sud do Košic .."

Za daných okolností sa súdny proces pre Nálepku nemohol skončiť priaznivo. Odsúdili ho na peňažnú pokutu a redakcii časopisu Podtatranský kraj prikázali dať napadnutým verejnú satisfakciu. 

Viliam Šalgovič - Kapitán Repkin odchádza , str.47-55, krátené

Pod pseudonymom Ractus

V časopise Podtatranský kraj č..26/34 pod pseudonymom Ractus uverejnil článok pod nadpisom "Zo záchodov škola .. nuž, kde inde - ako v Smižanoch. História naskutku zaujímavá."

Obžalobný spis Krajského súdu v Košiciach uviedol, že tento článok je urážkou namierenou proti pánovi Štefanovi Babíkovi (učiteľovi katolíckej cirkevnej školy) a proti pánovi Matúšovi Pajdušákovi (rímsko-katolícky dekan - farár v Smižanoch). Obžaloba bola vznesená aj proti Vojtechovi Richtarčíkovi, správcovi školy. V článku Ján Nálepka obvinil pána Š. Babíka a pána M. "Pajdussáka" (tak je uvedené jeho meno na pomníku) z pomsty republike a to tým, že chcú ubiť slovenské deti v smrade, aby zostali hlupákmi podľa vzoru starého maďarského plánu.

Je pravda, že Jano sa nestotožňoval s ich názormi na novú Československú republiku zrodenú roku 1918, ktorú obidvaja neuznávali a proti nej vystupovali. M. Pajdušák sa vyjadril, že Maďarsko bolo poškodené Trianonskou zmluvou tým, že stratilo územie južného Slovenska. M. Pajdušák odoberal maďarské noviny, vyhľadával maďarskú spoločnosť a bol i členom spišského maďarského historického spolku, ktorý o Slovákoch na Spiši nechcel ani počuť. Pri posviacke rozšírenej školy dňa 7. októbra 1934 na fare odznel počas hostiny i maďarský prípitok (Dr. T.). Obidvaja menovaní boli za to, aby Slovensko sa vrátilo pod Svätoštefansku korunu a že Maďari musia dosiahnuť revíziu hraníc. Je zarážajúce, že ako inteligenti museli vedieť, koľko stotisíc Slovákov odnárodnili Maďari v minulosti a aj napriek tomu vystupovali proti Československu. Ešte pár desaťročí pod maďarským jarmom a boli by Slováci zmizli z mapy sveta.

Aké bolo stanovisko a aký návrh vo veci prestavby školy mal učiteľ Ján Nálepka?

1. Bol predovšetkým za to, aby sa poschodie postavilo na celú prízemnú budovu, za čo bolo aj Obecné zastupiteľstvo v Smižanoch a nové triedy sa nestavali na nevhodnom mieste, kde v blízkosti boli hospodárske budovy (kravy a ošípané) a na mieste, kde boli záchody.

2. Bol proti tomu, že sa záchody premiestnili asi 50-70 m od hlavnej školskej budovy, čo bolo pre žiakov veľmi nevhodné a zdraviu škodlivé, keď v zime alebo za dažďa, často rozhorúčení, brodili sa snehom k záchodom. 

Jano vsadil na súde na maďarónsku kartu, ktorú súd neuznal a spor prehral. Je pravda, že ako vojak mal veľmi obmedzené možnosti riadne sa pripraviť a získať svedkov. Napriek tomu prišiel domov v celkom dobrej nálade s poznámkou: "Ale som ukázal, kto sú obžalovaní v skutočnosti."

Pri otváraní nadstavby školy v Smižanoch sa zúčastnil aj biskup Vojtaššák, čo sa malo stať satisfakciou pre Pajdušáka a Babíka, ich správneho počínania pri výstavbe školy. Prítomnosť biskupa v Smižanoch mala byť prostriedkom vytvorenia atmosféry proti Nálepkovi za prehru v súdnom procese. Biskupovi Vojtašákovi postavili v Smižanoch veľkú slávobránu a smižianski parobci na čele so Štefanom Brandoburom zaniesli ju za spevu v nočných hodinách a postavili pod oknami pri dome učiteľa Š. Babíka.

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 39-41, krátené

Zo spomienok

Čo hovoria jeho bývalí žiaci zo Stupavy, kde od roku 1934 učil? "Bol to veľmi dobrý učiteľ. Ľudia si ho obľúbili. Veľmi na nás zapôsobil, keď vstúpil do RTJ, ktorú viedli samí robotníci. Bol veselý mládenec a nikdy sa nenahneval medzi nami. Rád cvičil a ešte radšej spieval. " 

A učiteia zo stupavskej školy k tomu dodávajú: "Bol veselý, sebavedomý, odvážny a priamy. Źiaci ho mali veľmi radi. Najradšej cvičil detské zbory a športoval s chlapcami.  Bol nezlomne oddaný viere v Sovietsky zväz, o ktorom nám celé hodiny rozprával. Usilovne sa učil rusky. Veril v krajšiu budúcnosť pracujúceho ľudu a ľud ho mal rád. Nevedeli ho zlomiť nijaké príkoria, ktorých aj tu v Stupave od dedinských boháčov a predstaviteľov buržoáznej spoločnosti zažil dosť. Prenasledoval ho pre jeho nebojácnosť a zmýšľanie školský inšpektor. Navrhol mu najhoršiu kvalifikáciu a znemožnil mu platový postup i pripustenie ku skúške pre učiteľov meštianskych škôl.  A predsa všetci sme Nálepku poznali ako veľmi schopného, pracovitého a vzorného učiteľa. Ale ešte hnusnejšie sa zachovali k Nálepkovi miestni predstavitelia ľudácko-fašistickej buržoázie. Keď Nálepka vo verejných prejavoch roku 1938 odsudzoval hitlerovský režim a zradu západných kapitalistických štátov v Mníchove, ľudáci zakázali Nálepkovi vstup do školy a sfanatizovaná gardistická tlupa rozbila kameňmi obloky na jeho byte. No pracujúci ľud, mládež i pokrokoví učitelia v Stupave, nikdy sme nezabudli naňho a sme dnes hrdí, že novovybudovaná naša škola nesie jeho meno - je krásnym vzorom pre našu novú československú mládež i učiteľov."

Takto hovoria o Nálepkovi žiaci i učitelia - o jeho viere a láske i o jeho boji, ktorý začal už v mladosti medzi prvými a najlepšími synmi českého a slovenského ľudu.

D.Berlinskij, M.Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str,7-8, krátené