Učiteľské roky - Stupava (4)

Revolučné stanovisko

Začiatkom roka 1937 v časopise Národná škola slovenská, č.1/1937 nastoľuje problematiku cirkevnej školy a postavenia učiteľa v nej. V  citovanom článku upozorňuje na pomery na cirkevných školách, z nich plynúce dôsledky pre učiteľov, apeluje na ich svedomie a statočnosť a iba v podtexte sa dotýka podstaty problému: 

" V jednom z predošlých čísel konštatuje p.kol. Mikolaj, že nám priťahujú. Tedy, áno, priťahujú, resp. priťahujú im. Lebo veď týka sa to kolegov na cirkevných školách. Trúfajú si páni síce zaloviť sem tam aj mimo ich revíru. Doteraz však len pytliačia (dokedy?). Čakali by sme, že sa cirkevní kolegovia ozvú, postavia sa na obranu svojich práv a budú hájiť svoju slobodu. 

Lebo vidieť krivdu, ba čo viac, cítiť ju, a neozvať sa proti nej, nielenže hraničí so zbabelosťou, ale zbabelosťou už je! 

A čo si máme teda myslieť, jestliže sme dosiaľ nepočuli žiadneho protestu proti tým krivdám? Alebo že by sa im snáď krivdy nediali? Ó, áno. Lebo poznáme trúfalosť pánov a skromnosť učiteľov. Posúďme podľa faktov:

Istá školská stolica dostala tento prípis od miestneho farára-dekana a jemu verných matiek a žien:

- Stalo sa v ..., že učiteľ X triedy dietky naše trestal preto, poneváč ony na procesii 25.IV. na deň sv. Marka účasť brali. Táto udalosť naše materinské a náboženské cítenie natoľko pobúrila, že mlčať nemôžeme a obraciame sa na Vás, na našich manželov a otcov, aby ste toto bezbožné a zlostné zachádzanie s našimi dietkami prekazili. Žiadame od Vás ako od predstavených našich škôl, aby ste učiteľom rozkázali:

1. Aby oni pri každej procesii so školskou mládežou účasť brali.

2. Aby sa s našimi dietkami každodenne pred a po vyučovaní prežehnávali a s nimi katolícke modlitby modlili.

3. Sv. kríž na to máme v škole, aby dietky pri modlení na Spasiteľa hľadeli, aby ten sv. kríž na svoje predošlé miesto pred oči dietkam postavený bol.

My sme porodili dietky na obraz boží stvorené, my si ich od nejakého bezbožného učiteľa spotvoriť nedovolíme, a preto žiadame náboženské vyučovanie dietok nielen od kňazov, ale aj od učiteľov, lebo náboženstvo je nielen pre kňazov, ale pre každého, na obraz boží stvoreného človeka. Kto náboženstvo nepotrebuje, nech si hľadá bezbožný kraj, ale naše katolícke a slovenské dietky nepokazí. Preto aj to žiadame od Vás, aby ste v našich školách nijakého odpadlíka, inoverca alebo bezbožného katolíka učiteľa alebo učiteľku netrpeli. Postavte sa na päty, aby sa vám raz dietky naše na vašu nedbanlivosť neoplácali. Toto žiadajú od Vás matky, manželky a ženy.

X.X. dekan a farár -

Tak teda! Ešte hádam zabudli pripísať: - Aby učitelia zvonili, hrob kopali a vo voľných chvíľach s obecným pastierom pri pasení dobytka účasť brali. - Bolo by to, hádam, už úplné.

Toto bolo zaslané šk. stolici obecnej ľudovej školy. Podľa toho si vieme predstaviť, ako vládne p.farár na cirkevnej škole. A vy na toto všetko, kolegovia, mlčíte? Kde ste ..? Kde ste vy, ktorí ste vedeli posudzovať činnosť a chovanie sa starších cirkevných kolegov? Kde ste vy, z nás mladých, v ktorých je ešte čerstvý ideál našej školy, vy, ktorí ste si predstavovali svoju činnosť a školu slobodnú, keď ste snili uplatniť svoju snahu a individualitu? Kde sú vaše sny o vštepovaní demokracie a ľudskosti, ktoré vám samým boli vštepované za vašich štúdií? Ći ste skutočne tak zbabelí, že sa bojíte vystúpiť na obranu duchovných hodnôt človeka, učiteľa? Prečo nám nepodáte ruku k spoločnej práci za slobodu školy a učiteľa? Ćakáme, poďte a pomôžte nám i sebe! "

V polemike so senátorom HSĽS Hanckom, veľmi jasne formuluje svoje stanovisko o dôsledkoch vyplývajúcich z existovania cirkevných škôl a jeho požiadavka poštátnenia škôl vyznieva priam revolučne:

"Senátor Hancko tvrdí, že štátny monopol nezabezpečuje slobodu výchovy. V čom spočíva sloboda výchovy? 

Sloboda výchovy spočíva v slobode učiteľa. Zo života vidíme, že slobodný učiteľ je len a len na škole štátnej, kým na všetkých iných a menovite na cirkevných je dokonca zotročený. nemá ani toľko slobody ako slúžka. Lebo aj slúžky sa môžu organizovať, kde chcú, kým cirkevnému učiteľstvu to dovolené nie je. Ten má slobodu len vtedy, ak bezpodmienečne vyplňuje vôľu pána farára. Otrok slobodne vychovávať nemôže. Áno, chceme aj my zabezpečenie slobodnej výchovy, a to sa nám dostane len na školách štátnych, a nikdy nie na školách cirkevných.

Súhlasím so senátorom Hanckom - aj my chceme, aby v našich školách bola pestovaná vernosť k štátu, náboženská a národnostná tolerancia, atď. atď. Naprosto však neveríme, že by cirkevné školy pod vedením a za dozoru často zmaďarizovaných farárov, stúpencov tukizmu .. vychovávali v duchu vlasteneckom, aký potrebuje naša republika. Máme ešte v dobrej pamäti prípady, ako sa niektorí farári chovali a chovajú voči slovenskej škole a slovenskému občianstvu. 

Vlasteneckú výchovu tiež chceme a tú nám zabezpečí len štátna škola.

S náboženskou a občianskou znášanlivosťou je to ešte smutnejšie. Chodil som niekoľko rokov do rím.- kat. školy, a teda viem, ako sa v nej vychováva k náboženskej znášanlivosti. Ináč som nepočul v škole hovoriť o evanjelikoch, iba ako o kacíroch, luteránoch, odpadlíkoch, a ako sa hovorilo o Židoch, ktorí zabili Krista, to ani už veru nejdem písať. Dosť na tom, že som bol tak vychovaný na rím.- kat. ľudovej škole, že som myslel, že tí luteráni sú vyvrheli ľudskej spoločnosti. Až pozdejšie ma život poučil, že to nebola pravda, lebo tak ako som našiel medzi evanjelikmi mnohých dobrých priateľov, tak som poznal aj medzi katolíkmi mnohých nepoctivých a zlých ľudí. Akým spôsobom vychovávajú školy evanjelické a židovské svoje žiactvo, to neviem, ale mám zato, že ani tam sa tým najkrajším spôsobom o inovercoch nehovorí.

Ćo z toho nasleduje? To, že cirkevné školy svoje žiactvo nikdy k náboženskej znášanlivosti nevychovávajú, ale naopak, v cirkevných školách pestujú úmyselne  a vedome náboženskú neznášanlivosť. Kto pestuje náboženskú neznášanlivosť, ten pestuje aj občiansku neznášanlivosť, lebo kto nenávidí človeka ako luterána, ten nenávidí aj ako občana.

Áno, voláme s p. senátorom Hanckom aj my všetci zväzisti a radíme zákonodarcom, aby čo najskorej unifikovali slovenské národné školstvo v tom zmysle, aby vo všetkých školách bola prísne pestovaná vernosť k štátu, občianska znášanlivosť, náboženská tolerancia atď. Takáto výchova môže byť na Slovensku zabezpečená výhradne v školách štátnych a nikdy nie cirkevných."

V stupavskom prostredí odhaľoval vo svojich ďalších vystúpeniach spiatočníctvo cirkevnej politiky a rozvážne útočil proti nej. Upozornil, že cirkev pomáha upevňovať pozície bohatých a odvádza pozornosť vykorisťovaných od boja za ich spravodlivé požiadavky. V časoch nástupu fašizmu smelo s staval proti zneužívaniu náboženského cítenia ľudu v prospech reakčných cieľov HSĽS.

Stále priebojnejšie vystupovanie Jána Nálepku  si všimli aj nadriadené školské orgány a miestni predstavitelia moci. Od návratu z vojenskej prezentačnej služby pozorne sledovali jeho činnosť. Správca školy školského inšpektora informoval, že:  ".. pôsobenie menovaného učiteľa sa zlepšilo a vyhovuje. Učiteľ nateraz pilne študuje a pripravuje sa na skúšku pre meštiacke školy a je činný v kultúrnej  práci. Z uvedeného dôvodu navrhuje školský inšpektorát, aby od ďalšieho pokračovania proti menovanému učiteľovi bolo upustené. Konečnú kvalifikáciu obdrží uspokojivú a na skúšku pre školy meštiacke nateraz pripustený nebude. "

Nálepka bez ohľadu na mienku a zostrený dozor nadriadených orgánov naďalej intenzívne pracoval v škole i medzi mládežou v RTJ. Žiaci jeho triedy dosahovali dobrý prospech a boli príkladne stmeleným kolektívom.  

Nálepkovou zásluhou sa zlepšila aj činnosť miestnej RTJ. Účinne pomáhal nielen v organizačnej činnosti, ale najmä pri poznávaní odhaľovaní zradnej politiky vodcov sociálnej demokracie. Títo mladí ľudia neskôr sami okúsili zhubné následky činnosti oportunistov sociálnej demokracie. Začali sa schádzať so staršími súdruhmi, organizovanými v komunistickej strane, s ktorými sa spoločne radili a diskutovali o problémoch nastoľovaných komunistickou a pokrokovou tlačou. Zrada vodcov sociálnej demokracie, ku ktorej došlo v centrálnom vedení, prejavovala sa zvlášť po anšluse Rakúska, keď nemecký fašistický imperializmus začal priamo ohrozovať ČSR.  Vedenie sociálnej demokracie marilo úsilie KSČ o jednotu robotníckej triedy a ľudu a aj naďalej prisluhovalo buržoázii.

Viliam Šalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.59-67, krátené

Október 1937

Pred oslavami vzniku republiky 28. októbra 1937 navštívila Jana menšia delegácia a požiadala ho o slávnostný prejav. Jano bez rozmýšľania súhlasil. Všetci však zostali veľmi prekvapení. Pri podobných príležitostiach si totiž každý vyžadoval nejaký deň na rozmyslenie. Jano ho však nepotreboval. Svoj prejav mohol písať okamžite, bez príprav. 

"Máme síce rozdielne názory, pokiaľ ide o vedenie štátu, ale máme rovnakú neochvejnú vôľu ten štát udržať. Musíme ukázať, že vedenie štátu nekritizujeme preto, aby sme dali nepriateľom nádej, že ho svojou kritikou chceme sami rozbiť, ale kritizujeme ho preto, aby sme ten štát ľahšie, bezpečnejšie a lepšie viedli v tej forme, ako je. My sme zostali aj dnes verní politike slovanských sŕdc. Len my sme zostali verní slovenskej hrude, Slovensku."

V tejto súvislosti mi brat neskoršie povedal: 

"Vieš, ako sa vo svete oslavuje štátny sviatok? Francúzi spievajú, tancujú a radujú sa na uliciach. Nemci v tento deň pochodujú vojenské marše. A niektorí Slováci vozia na pole hnoj.

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str.43, krátené