Cestou sovietskeho partizána (1)

Priezvedná činnosť 

Dňa 20. septembra 1943 vojská Stredného, Voronežského, Stepného a Južného frontu súčasne na šírke 700 km prišli k Dnepru, násilne ho prekročili a vytvárali na pravom brehu mnoho predmostí. Vojská generála Vatutina sa pripravovali na boje o Kijev.

Podľa pokynu veliteľstva mnohé partizánske vyššie jednotky sa premiestňujú do severných okresov kijevskej a žitomírskej oblasti, aby poskytli účinnú pomoc vojskám generála Vatutina v boji za oslobodenie hlavného mesta sovietskej Ukrajiny. Spolu s inými oddielmi vyššej jednotky sa koncom septembra vrátil na známe miesta severného Polesia aj Ćeskoslovenský partizánsky oddiel. Tu sa preň hneď našla práca.

Podľa pokynov ÚV KS(b) Ukrajiny oddiely vyššej jednotky A.N. Saburova s celou silou sa vrhajú na trať a cestu Mozyr-Ovruč, po ktorých sa valili ustavičným prúdom smerom na Ovruč vojenské vlaky a autokolóny nepriateľa. Oddielu Jána Nálepku, posilnenému skupinou samopalníkov z najlepšieho oddielu "24. výročie Ćervenej armády", bola zverená slovenským partizánom už dobre známa železničná stanica Bogutiči.  Velenie vyššej jednotky usmerňuje Nálepkovu pozornosť najmä na priezvednú prácu, na skúmanie nepriateľských posádok v mestách Ovruč, Mozyr a Jeľsk ..

Keď 3. októbra kapitán Repkin dostal na štábe vyššej jednotky, ktorý prejavoval veľkú starostlivosť o Ćeskoslovenský partizánsky oddiel, veľké množstvo samopalov, odišiel s 37. bojovníkmi na operáciu pri Jeľsku. Opäť známe miesta. Tu začína Nálepka svoju ťažkú a slávnu cestu sovietskeho partizána. Neminul ani taký dlhý čas a ako sa Nálepka zmenil, ako sa zmenili bojovníci jeho oddielu. To už neboli partizáni - začiatočníci, ale národní mstitelia, zakalení v tvrdých pochodoch. Pri každodennom styku - či už bojových operáciách, alebo v zriedkavých hodinách oddychu - s ukrajinskými partizánmi, Nálepka a jeho súdruhovia sa naučili ceniť sovietskych ľudí a hlboko si vážili ich vysoké morálne vlastnosti.

Na vykonanie novej zodpovednej úlohy - zistenie protivníka v okresoch Ovruč, Mozyr a Jeľsk - bol Nálepka pripravený všetkými predošlými skúsenosťami svojej partizánskej činnosti. Obdivuhodná schopnosť orientovať sa v najzložitejšej situácii, skvelá schopnosť zrovnávať a zovšeobecňovať najrôznejšie údaje, smelosť  v rozhodnutiach, spojená s vytrvalosťou, sebaovládanie a mužnosť - všetky tieto Nálepkove vlastnosti sa plne prejavili  v podmienkach partizánskeho života. Pod vedením sovietskych partizánskych veliteľov, ozajstných majstrov zložitého priezvedníckeho umenia, Nálepka pochopil rôzne formy a metódy, ktoré používali sovietski partizáni na všestranný prieskum nepriateľa. Pochopil, že sila partizánskeho hnutia je vo spojení s najširšími masami miestneho obyvateľstva a naučil sa pomocou miestnych ilegálnych straníckych organizácií, plniť najzložitejšie priezvedné úlohy. 

V priestore Jelsk, Ovruč, Mozyr, tak ako aj na celej Pravobrežnej Ukrajine, vyššia jednotka brigádneho generála Saburova disponovala početnými kádrami oddaných pomocníkov z obyčajných sovietskych ľudí, ktorí konali priezvednú prácu v tyle nepriateľa. Sám Nálepka, ktorý vedel dobre po rusky, mal niektoré spojenia medzi jeľskými ilegálnymi pracovníkmi ešte z jesene roku 1942. Rýchle nadviazal aj nové spojenia. Na priezvednej práci sa zúčastnili starci a ženy, deti a mládež, ktorí pomáhali partizánom. V dokladoch a spomienkach účastníkov partizánskeho boja sa zachovalo veľa príkladov, ktoré jasne svedčia o odvahe a hrdinskosti týchto obyčajných sovietskych ľudí - ohnivých vlastencov, verne oddaných svojej socialistickej vlasti.

V archíve Československého partizánskeho oddielu sa zachovali už zožltnuté, zhúžvané papierové lístky. Tieto doklady boli adresované Jánovi Nálepkovi od mnohých sovietskych vlastencov, ktorí nedbali na nebezpečenstvo, obetavo pracovali v tyle nepriateľa a zbierali pre partizánov dôležité správy. V týchto listoch sa hovorí nielen o počte a rozmiestnení nepriateľských síl, ale sa oznamujú j veľmi zaujímavé správy o nálade v hitlerovskej nálade.

"Nemeckí železničiari  - poukazuje sa v jednom z listov - už svoje veci dávno odoslali a sami sú pripravení. Istý Nemec povedal, že keď sa za 7-8 dní situácia na fronte v ich prospech nezmení, to znamená, že bude zle. Ich hlavný cieľ je udržať front na Dnepri., keď ho neudržia, to znamená, že hlavná frontová línia bude na starej sovietskej hranici. Nálada v nemeckej armáde je veľmi zlá. Sú už presvedčení o svojej neodvratnej skaze. Časom už vedú nervózne reči proti svojmu záhubcovi Hitlerovi. "

Druhá správa, datovaná z 18. októbra 1943 oznamuje: podľa odpočutých rozhovorov jednotlivých Nemcov možno približne konštatovať - koní je v Jeľsku okolo 2000, Nemcov približne také isté množstvo. Títo Nemci pravdepodobne majú za 10 - 14 dní odísť. Hovoria, že idú smerom na Ovruč .. Včera odišla skupina 30 Nemcov do Koziniek .. Maďari (jeden prápor, ktorý stál v Jeľsku) odišli na Ovruč. Prišiel prápor z Koziniek. Zaberajú severnú časť. Južnú časť zaberajú Nemci spolu s políciou .. O odchode nemeckých rodín a rodín policajtov nepočuť nič. Vlaky na trati prechádzajú redšie. Nemci sú veľmi nepokojní, keď je cesta porušená a nemožno vypravovať vaky podľa plánu."

Priezvedná práca Jána Nálepku a jeho druhov rozprestierala sa na širokom obvode medzi Mozyrom a Jeľskom. Údaje tejto priezvednej skupiny mali prvoradý význam nielen pre partizánov, ale aj pre útočiace jednotky Sovietskej armády. Jedna z priezvedných správ štábu vyššej jednotky, ktorá sa odvoláva na údaje Československého partizánskeho oddielu, napríklad hlásila: " V mozyrskom priestore cez rieku Pripiať sa stavia 8 pontónových mostov, jeden z nich na ťažkú prepravu. V meste Mozyr sú tri také mosty .. Na ľavom brehu rieky Pripiať v kroví, medzi osadami Pchov a Boroviky sa nachádza 2000 jazdcov."

O tom, že Nálepkova práca v priezvednej činnosti prinášala veľmi cenné výsledky, svedčí medzi iným skutočnosť, že najmä v októbri v priezvedných správach štábu partizánskych oddielov Saburovovej vyššej jednotky mnoho materiálu sa odvoláva na údaje Československého partizánskeho oddielu.

Sovietski vlastenci, ktorí pracovali v ilegalite, nielen že zásobovali partizánov cennými informáciami, ale často bezprostredne viedli ich údery. V jednom z listov ilegálnych pracovníkoov "kapitánovi Repkinovi" sa oznamovalo: "Zajtra alebo pozajtra majú Nemci prísť do dediny Višeňski pre potraviny. Keď môžete ísť dnes na prepad, oznámte to cez naše spojky a sami prídite s našim sprievodcom." Nálepka, keď dostal takú správu, hneď so svojimi bojovníkmi a skupinou samopalníkov partizánskeho oddielu "24.výročie Ćervenej armády" organizovali prepad. Partizánska paľba bola taká presná a pre fašistov neočakávaná, že skôr, než sa mohli spamätať, ležalo na ceste 33 zabitých hitlerovcov. Partizáni nemali straty. Bol to vzorný prepad, hodný vyspelého partizánskeho veliteľa. Nálepka, ktorý bol k sebe prísny, bol vtedy spokojný. Zaďakoval všetkým účastníkom operácie.

D. Berlinskij, M.Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str.73-75

Vynikajúci partizánsky veliteľ

Ćeskoslovenskému partizánskemu oddielu, ktorý posilnili skupinou samopalníkov z oddielu 24.výročia Ćervenej armády, určili bojovú úlohu na úseku už známej železničnej trate Jeľsk - Bogutiči. V zverenom okruhu mali nálepkovci početných spolupracovníkov. Sám Nálepka mal mnohé spojenia s jeľskými a ovručskými ilegálnymi pracovníkmi. Výmenou informácií sa odhaľovali zámery protivníka, čo nálepkovcom umožňovalo prekvapové protiopatrenia.

Veliteľské schopnosti Nálepku dokumentuje aj takticky správne pripravený prepad dedinyk Komuna pri Jeľsku, ktorý sa organizoval po akcii pri Višeňkách. V tejto dedinke bola nepriatreľská posádka. Cieľom útoku na dedinu Komuna bolo demonštrovanie sily partizánskeho hnutia. Okrem toho išlo o oslobodenie sovietskych zajatcov, ktorých fašisti sústredili v tábore pri obci. V boji sa vyznamenali: Štefan Chovanec, Jozef Révay, Cyprián Krpeľan a Martin Korbeľa. Nálepkova taktika bola správna, lebo nepriateľa prekvapil neočakávaný a dobre organizovaný prepad, predstierali oveľa väčšiu silu, ako útočiace jednotky v skutočnosti mali.

Obdobia uskutočnenia diverzných akcií a rôznych prepadov nálepkovcov dokumentuje aj oddielový denník vo svojich stručných záznamoch:

"8. a 9. septembra 1943. V boji bol ťažšie ranený na oboch rukách partizán Kudris, keď bol obkolesený s guľometníkom Poklembom a desiatnikom Kuchárikom dvadsiatimi buľbovcami. V boji boli zabití dvaja buľbovci. (banderovci, pozn. autora)

8. októbra 1943. Oddiel na mieste. Vrátila sa skupina z diverznej činnosti, ktorú viedol vojak Puchký. Skupina za svojej činnosti vyhodila jeden vlak so živou silou. Pre oddiel priviedla jedného vojaka. Vlastné straty: čatár Krasnovský sa nevrátil, je nezvestný od toho času. (Krasnovský bol ranený a liečili ho v inom miestnom partizánskom oddiele, pozn. autora).

9. október 1943. Oddiel na mieste. Vrátila sa skupina desiatnika Gejzu Tejbusa z diverznej činnosti. Skupina za svojej činnosti vyhodila jeden vlak s muníciou (neúplne rozbitý rušeň a 3 vagóny úplne rozbité). Druhá mína vybuchla pod vlakom, ale výsledok nebol zistený, lebo začala trestný expedícia Maďarov. 

22. október 1943. O 20.00 hodine prišiel veliteľ oddielu s bojovou skupinou, ktorá bola na bojovej akcii pod Jeľskom. Usmrtených 33 Nemcov, dvaja ranení, zničených 26 koní, získaná korisť zbraní a munície. Veliteľ oddielu vyslovil pochvalu všetkým príslušníkom, ktorí sa zúčastnili operácie.

Viliam Šalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.213-216, krátené