Učiteľské roky
Biele Vody 1933
Obec Ráztoky-Biele Vody mala vtedy okolo 350 obyvateľov. Ján Nálepka sa ubytoval u občana Černického na Palemanskej Maši, odkiaľ dochádzal do školy. Ľudová škola bola umiestnená v súkromnom dome cestára Srižovského a pozostávala z jednej vyučovacej miestnosti, do ktorej sa chodilo cez kuchyňu.
Obyvatelia obce boli prevažne lesní robotníci. Za necelý polrok svojej činnosti urobil v Bielych Vodách kus práce. Pomáhal občanom v riešení ich problémov a napriek naozaj zlým podmienkam venoval sa ich deťom s mimoriadnym nadšením. Nacvičil s nimi divadelné predstavenie, učil ich láske k ľudovej piesni a spoločne organizovanými posedeniami spestroval život v obci.
"Pozrite sa na osadu Biele Vody, pozrite sa na ich 60 detí, ktoré hynú vo vlhkej búde, pozrite sa: rím.kat. škola v meste poberá z mozoľov týchto chudákov veľké peniaze, kým deti tých bedárov, z mozoľov otcov, ktorých sa vydržiava rím.kat. škola v meste - hynú."
Viliam Šalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.44, krátené
Z Považia prišiel učiteľ Ján Nálepka 1. septembra 1933 do osady Biele vody pri Spišskej Novej Vsi. Aj tu boli otrasné pomery. Šesťdesiat školopovinných detí nemá školu, učia sa iba v obyčajnej chalupe. Do "triedy" sa vchádzalo cez kuchyňu domácich. Miestnosť bez akéhokoľvek zariadenia, po stenách sa jednostaj leje voda, napísal učiteľ do Podtatranských novín.
Z osady zaslal mladý učiteľ potvrdenie o prijatí prekladacieho dekrétu školskému inšpektorovi Emilovi Pavlátovi a v liste zo 16. septembra 1933 okrem iného uvádza:
"Ďakujem pánu školskému inšpektorovi za snahu za vrelý príhovor, aby som sa dostal hodne ďaleko do sveta! Uisťujem však pána inšpektora, že nikde nie je dosť ďaleko, aby som nevynaložil všetky svoje sily na rehabilitáciu svojho mena a cti. V tomto znamení sa bude uberať moja ďalšia činnosť a moje snaženie. Upozorňujem však pána inšpektora, že ak sa chce zachovať voči druhému tak poctivo demokraticky, ľudsky a čestne ako voči mne, nech mu nedáva také rukolapné dôkazy, ako dal doklady svojho poctivého a skutočného, na inteligenta sa ,slušiaceho', dôstojného chovania mne. Inak, mnoho šťastia v uplatňovaní autority nad bezchrbtými a priamosť nepoznajúcimi kolegami."
O niekoľko rokov bude zaujímavé, ako sa ukončí ich vzájomný vzťah.
Životné podmienky občanov boli veľmi ťažké. Nedostatok pracovných príležitostí, v rodinách viacej biedy ako suchého chleba k dennej obžive. Mladý učiteľ zameral svoje snaženie na jediný cieľ - zlepšiť podmienky občanov osady, nájsť im prácu a zabezpečiť, aby sa deti mohli učiť v zodpovedajúcich podmienkach. Žiadal postaviť novú školu. Keď videl, aká je bieda, stretával sa s ľuďmi, písal žiadosti úradom a riešil otázku postavenia rodičov a školských detí.
Domov do Smižian prišiel Jano niekoľko ráz a to cez lesy a kopec Medvedia hlava. Prišiel vždy okolo polnoci a keď sme sa ho pýtali, či sa nebál, ako vždy s miernym úsmevom odpovedal, že v jednej ruke mal baterku a v druhej nabitú pištoľ, ak by sa prebudil diviak. O ťažkých podmienkach v škole a v osade, ako aj o sklamaní a diskriminácii zo strany úradov sa, ako obyčajne, nezmieňoval.
V polovici novembra sa v Slovenskom denníku dočítal, že Stupava príjme učiteľa. Školská stolica potvrdila kladne jeho žiadosť a od počiatku roku 1934 začal učiť na obecnej škole v Stupave.
V Bielych Vodách Jano dlho nepobudol. Aj tu však stihol založiť spevácky detský súbor a nadviazať priateľské vzťahy s rodičmi. Usilovne pracoval, aby zvýšil nielen kultúrnu, ale aj politickú úroveň dediny. Keď mal odísť do Stupavy, obyvatelia sa postavili proti jeho preloženiu. Brat Michal, ktorý viezol Janovu skromnú batožinu na voze, spomínal, že ho deti odprevadili až za dedinu a nechceli ho pustiť.
Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 31-32