- Tesne pred našim príchodom poletoval nad nami "mester", - hlásil Demianenko, - mohol by zbadať, že čistíme pristávaciu plochu.
- Teraz už zhora nič nezbadá, - súri veliteľa Bogatyr.
- Nenáhli Zachar, počkáme radšej trochu, - hamuje ho. Odchádzame na veliteľské stanovisko. Od lesa náhlia sa k nám jazdci. Už zďaleka spoznávam Nálepku.
- Ćo sa stalo, Ján? - spýtal som sa ho hneď, ako zoskočil z koňa.
- Všetko v poriadku, súdruh generál. Ćeskoslovenský odriad postupuje po pochodovej osi číslo jedna. Dostal som správu z pluku. Do Mozyra prišli predstavitelia štábu slovenskej armády. Bojím sa, aby sa v pluku nezačalo zatýkanie ..
- Ako by ste tomu mohli predísť? - spýtal sa Bogatyr.
- Chcel by som tým nacistickým otrokom napísať ultimátum ..
- Nerozčuľujte sa, kapitán. S tým sa radšej vysporiadame sami. Taratutov odriad sleduje udalosti v pluku.
- Odkázal som im, aby vás môj dôstojník informoval o všetkom .. A teraz do videnia .. - Nálepka mi stisol ruku.
- Neutekajte, Ján, - zdržiavam ho, - pochodová os číslo jedna vedie predsa tadiaľto okolo letiska. Počkáme tu spolu, pokým príde odriad.
Nálepka ochotne súhlasil, no nechápavo sa obzeral. Jeho rozpaky nám boli jasné. Nijako si nevedel predstaviť, o akom letisku tu môže byť reč, keď naokolo vidno iba polámaný les.
Podišli sme na okraj poľa s vykladeným žitom. Telefonisti pripájali aparát na vedenie, ktoré spájalo letisko so základňami pozorovateľského a spojovacieho strediska. Demianenko podišiel k aparátu, vzal slúchadlo a hneď nám oznámil:
- Vzduch je čistý. Môžeme začať?
O chvíľu vyletela do vzduchu raketa. A pole ožilo: voly sa pohli, košaté, dlhé stromy začali sa rozliezať na všetky strany. Ćím ďalej, tým viacej sa odokrývalo ďatelinisko, očisťovala sa plocha.
Nálepka sa hlasno a chlapčensky rozosmial:
- Nie nadarmo sa vraví: Never svojim očiam .. - Bol celkom vo vytržení nad našim letiskom a bavil sa sám nad sebou, že nezbadal, na čom stojí, aj nad "vysoko civilizovanými" Nemcami, ktorí nemali tušenia, že im pod nosom pracuje partizánske letisko.
Vtom sa objavila druhá raketa. Po bokoch pristávacej plochy sa okamžite zažalo devät vatier a z dúbravy, ako keby chceli odpovedať na tieto milé ohníky, zablysli ostré lúče reflektorov. Na svietenú poľanu pritiahli vždy štyri páry volov jeden za druhým osem vzdušných korábov. Obrovské douglasy zdali sa nám už celkom všedným zjavom na našom partizánskom letisku vo fašistickom tyle. Ale pre Nálepku boli tieto dopravné velikány s revúcimi motormi také prekvapivé, že zamrel na mieste a len rozpačite mrmlal:
- To je neuveriteľné .. Neuveriteľné .. ´Další sovietsky zázrak .. Aj vo dne .. tu .. osem lietadiel .. No, zázrak!
Keď sa pohlo na štart predposledné lietadlo, zjavilo sa vo vzduchu prvé lietadlo skupiny, ktorá práve prilietala z Moskvy s bojovým nákladom, a žiadalo o pristátie.
Nálepka sa neprestával čudovať a radovať zo všetkého, čo tu videl. Vysoko si cenil, že sme sa mu zdôverili s takýmto vážnym tajomstvom.
- Dnes som tu dostal ešte aj krídla, súdruh generál. Náš odriad nie je veľmi veľký, ale popri svojich sovietskych súdruhoch cítime nesmiernu silu.
Rodilo sa veľké bratstvo v boji za veľkú vec.