Boj s banderovcami

V rovenskej oblasti Ján Nálepka a slovenskí bojovníci z jeho oddielu narazili na bandy ukrajinsko-nemeckým nacionalistov. Títo zradcovia na rozkaz gestapa dśystematicky a zákerne prepadávali sovietskych partizánov a spolu s fašistickými násilníkmi okrádali a zabíjali sovietskych ľudí. Slovenskí partizáni neraz videli stopy zverských činov ukrajinsko.nemeckých nacionalistov nad ukrajinským a poľským obyvateľstvom. V auguste oddiel Jána Nálepku niekoľko raz spolu s oddielom Buďonného bojoval proti nacionalistickým bandám, ktoré prepadávali malé skupiny partizánov, a chránil pred nimi miestnych obyvateľov.

"Poľské obyvateľstvo, ktoré buľbovci prenasledujú, hľadá pomoc pri oddiele," čítame v denníku oddielu. Dňa 25. augusta 1943 Nálepka píše po ukrajinsky leták, v ktorom odhaľuje ukrajinsko-nemeckých  nacionalistov ako najhorších nepriateľov ľudu a vyzýva všetkých čestných ľudí na nezmieriteľný boj proti nim.

D.Berlinskij, M.Pogrebinskij - Hrdina ZSSR Ján Nálepka, str.71-72, krátené

Rovenská oblasť

V nových priestoroch venoval Nálepka popri diverznej činnosti veľkú pozornosť prieskumenj práci. Za mimoriadnej podpory miestneho obyvateľstva získal veľmi cenné správy o nepriateľovi. Nadväzoval spojenia so sovietskou ilegalitou a s jej pomocou usmerňoval prácu prieskumníkov. Získavanie všestranných spravodajských informácií o stave protivníka, ktoré boli cenné nielen pre partizánske velenie, ale aj pre vedenie Ćervenej armády, bola namáhavá práca. Prieskumníci Nálepkovho oddielu za pomoci ilegálnych straníckych pracovníkov prenikali niekedy do samého stredu nepriateľa, pozorovali jeho akcie, skúmali jeho plány a zisťovali jeho silu. Najdôležitejšie informácie oznamoval Nálepka vysielačkou cez štáb zväzu veleniu Ukrajinského partizánskeho hnutia.

Táto veľmi zložité práca dosahovala často neoceniteľné výsledky. Mnoho dokumentov svedčí o tom, že prieskumné správy doručované štábu generála Saburova a jeho prostredníctvom útočiacej Ćervenej armády, odvolávajú sa na údaje získané Nálepkovým oddielom.

Pri získavaní výzvedných správ v Rovenskej oblasti narazil Nálepkov oddiel na bandy ukrajinsko-nemeckých nacionalistov. Bolo to prvé stretnutie nálepkovcov v otvorenom boji so zradcami ukrajinského ľudu. /Pri jednej z prestreliek zranili nacionalisti partizána Jána Valacha, ktorý k Nálepkovmu oddielu prešiel z maďarskej armády v čase prvej agitačnej práce./

Boje proti nacionalistickým bandám sledovali hlavne politicko-vojenský cieľ: získať od nich spravodajské informácie. O bojových potýčkach nálepkovcov s banderovcami komisár L.K.Fiodorov vo svojej dokumentárnej práci píše:

"V Rovenskom kraji sa československí partizáni zrazili s bandami ukrajinských nacionalistov. V dedinách Derc, Kysoriči, Borovoje oddiel s nimi niekoľko ráz bojoval. Vediac, že v bandách nacionalistov je dosť oklamaných ľudí, velenie oddielu sa rozhodlo, že sa pokúsi im pomôcť vrátiť sa na čestnú cestu služby národu. Z poverenia štábu Žitomirského zväzu napísal im Nálepka aj niekoľko listov. V jednom z nich sa obrátil k vojakom rokitňanskej posádky, ktorých zverbovali fašisti spomedzi vojnových zajatcov. Nálepka radil vojakom, aby sa vzbúrili, odpravili nemeckých dôstojníkov, pobrali zbrane, spálili všetko, čo si nemôžu vziať so sebou, a prešli na stranu partizánov, kde by v boji proti fašistickým votrelcom vykúpili svoju vinu voči vlasti.

Treba povedať, že podobnú agitáciu viedli ilegálni boľševici systematicky a že prinášala kladné výsledky. Ľudia obalamutení nepriateľom často prechádzali k partizánom a bojovali proti nemeckým okupantom.

V liste Ukrajincom, ktorých zviedli vodcovia nacionalistických bánd, Ján Nálepka napísal: 

 - My, Ćesi a Slováci, a Vy, Ukrajinci, sme Slovania. Máme spoločného nepriateľa: obráťte zbrane proti hitlerovským zotročovateľom! -

Nálepka navrhol nacionalistom, aby začali vyjednávať s partizánmi. Jeden z vodcov bánd odpovedal odmietavo a pritom sa partizánom vyhrážal, že ak sa k nim Nálepka nepripojí, budú bojovať proti československému oddielu rovnako, ako bojujú proti červeným partizánom. Ale po niekoľkých vážnych porážkach v boji s oddielom poslali nacionalisti odpoveď, v ktorej súhlasili s vyjednávaním.

V dňoch 25.-28. septembra 1943 odišiel Ján Nálepka so skupinou svojich vojakov vyjednávať. S nacionalistami sa stretol na dohovorenom mieste. Vyjednávania trvali síce dlho, ale nepriniesli kladné výsledky. Nacionalisti sa dokonca pokúsili násilím zadržať Nálepku, ale on sa s veľkou odvahou dokázal vytrhnúť z pazúrov banditov."

Velenie nacionalistov pozostávalo z bývalých kulackých a zradcovských elementov, ktoré sa dali do služieb Okupantov. Zradcovia na rozkaz gestapa systematicky a zákerne prepadávali partizánov, drancovali a zabíjali obyvateľstvo. V bojoch proti nim získal oddiel veľa zásob, ktoré ukryl na vhodnom a označenom mieste pre postupujúcu Ćervenú armádu. Pri akciách sa vyznamenal najmä Štefan Chovanec, Peter Benkovič, Martin Mihočko, Jozef Michalides a Vladimír Harsányi. / V. Harsányi Horan, bol ranený do ruky už v prvých bojoch. Bol v zásobovacej skupine majora Voronova. Neskôr bojoval v 1.ČSAZ v ZSSR, kde pracoval na veliteľstve zboru ako dôstojník./

Bojovú činnosť československého partizánskeho oddielu proti nacionalistickým bandám, najmä splnenie zložitých úloh Jánom Nálepkom, veľmi kladne hodnotilo aj velenie Žitomirských partizánskych oddielov.

Keď ofenzíva Ćervenej armády koncom augusta a v septembri 1943 nadobudla nevídané rozmery, ukázala sa intenzita diverzných akcií partizánov v tyle nepriateľa ako veľmi účinná. Stala sa nepostrádateľnou súčasťou ofenzívnych plánov útočiacej armády, ktorá mala v partizánskych jednotkách spoľahlivého spojenca v tyle fašistických armád. K nim patril aj Nálepkov oddiel, ktorý spolu s oddielom Buďonného podnikol úspešné diverzné, deštrukčné i prieskumné akcie.

Viliam Šalgovič - Kapitán Repkin odchádza, str.209-212, krátené