Nemecké fabriky pociťovali nedostatok pracovných síl. Nemci preto verbovali mladých ľudí po celej Európe, aby nastúpili do ich fabrík a pomáhali tak zvyšovať zbrojnú výrobu. Na Ukrajine i v Bielorusku násilím naložili do vlakov mladých chlapcov a dievčatá a posielali ich na ťažké práce do Nemecka. Poručík Kútik uviedol, že asi trikrát oslobodili celý transport žien. Raz sám prepadol vlak, vypustili z neho kravy a tie sa dostali naspäť k svojim majiteľom. A i slovenskí vojaci, keď videli, ako miestni občania a najmä deti hladujú, často z vlastnej iniciatívy rozohnali dobytok, ktorí Nemci sústredili do ohrady.
Na podobnú akciu si spomína aj učiteľ - partizánska spojka F. N. Sadoľskij: Pri jednom záťahu na mládež, ktorá sa posielala na práce do Nemecka, zhromaždili Nemci chlapcov a dievčatá z troch okresov na stanici v Jeľsku. 

Nálepka nám dal pokyn, aby sme sklad obohnaný ostnatým drôtom otvorili a pustili mladých ľudí von skôr, než ich Nemci stačia odviesť. Boli sme štyria a ja som mal od Nálepku doklad, že som starostom našej obce a mám vybaviť nejakú záležitosť s jedným zo zajatcov. Počas noci sa tábor vyprázdnil. Ráno už bola stanica plná zúriacich policajtov. Mňa vtedy veľmi zbili, ale hlavné bolo to, že sa nám akcia vydarila.

Partizánka A. Rabčinská spomínala, ako Slováci veľmi často pomáhali dostať sa miestnym obyvateľom z väzenia. Množstvo mladých ľudí zachránili pred odsunom do Nemecka. Poradili im, aby mladí ľudia uzatvárali fingované manželstvá, pretože v tej dobe ženatí a vydaté nemuseli do Nemecka. Neskoršie však brali všetkých.

Mladí chlapci a dievčatá, aby sa zachránili pred odvlečením do Nemecka, často utekali do lesa, kde hľadali útočište. Nemci sa snažili pochytať ich a prinútiť k poslušnosti násilím. Partizáni, naopak, usilovali sa o to, aby pobili čo najviac prenasledovateľov. Nemecké velenie reagovalo na to tak, že začalo vypaľovať dediny a mestá všade tam, kde boli zabití príslušníci wehrmachtu.

Neskoršie, keď sa spolupráca rozrástla a počet rôznych akcií sa zvyšoval, bolo treba niečo podniknúť, aby Nemci naďalej dôverovali Slovákom. Aby Jano odvrátil odhalenie, nemeckému veleniu navrhol, aby vystriedalo slovenskú jednotku, ktorá nedostatočne chránila železnicu a pôsobila ako "nespoľahlivá" a aby na trať vyslali nemeckú jednotku. Predtým však železničnú trať zamínovali. Takže: vlak vyletel do vzduchu tak či tak, a bolo jedno, kto trať strážil.

Ku koncu roku 1942 sa prehĺbila spolupráca medzi ilegálnou skupinou 101. pluku a partizánmi. Čoraz viac slovenských vojakov odsudzovalo počínanie a teror Nemcov. Prijímali a plnili úlohy v protifašistickom boji. Akési prímerie medzi Slovákmi a partizánmi sa dodržiavalo a obete na životoch na slovenskej strane boli minimálne. Zintenzívnili sa a rozšírili formy pomoci civilnému obyvateľstvu. Veľa slovenských vojakov bolo ochotných prejsť na sovietsku stranu a zapojiť sa do aktívneho boja proti fašizmu. 

Jozef Nálepka - Kapitán Nálepka Repkin, str. 93-95, krátené

O tom, že Nálepkova práca v priezvednej činnosti prinášala veľmi cenné výsledky, svedčí medzi iným skutočnosť, že najmä v októbri v priezvedných správach štábu partizánskych oddielov Saburovovej vyššej jednotky mnohé materiály sa odvolávajú na "údaje Československého partizánskeho oddielu".

Sám Nálepka, ktorý vedel dobre po rusky, mal niektoré spojenia medzi jeľskými ilegálnymi pracovníkmi ešte z jesene roku 1942. Rýchle nadviazal aj nové spojenia. Na priezvednej práci sa zúčastňovali starci a ženy, deti a mládež, ktorí pomáhali partizánom.
V archíve Československého partizánskeho oddielu sa zachovali už zožltnuté, zhúžvané papierové lístky. Tieto doklady boli adresované Jánovi Nálepkovi od mnohých sovietskych vlastencov, ktorí nedbali na nebezpečenstvo, obetavo pracovali v tyle nepriateľa a zbierali dôležité správy pre partizánov. V týchto útržkoch sú údaje nielen o počtoch a rozmiestňovaní nepriateľských síl, ale sú tu aj veľmi zaujímavé správy o nálade v hitlerovskej armáde.
Sovietski vlastenci, ktorí pracovali v ilegalite, nielenže zásobovali partizánov cennými informáciami, ale často bezprostredne viedli ich údery. V jednom z listov ilegálnych pracovníkov "kapitánovi Repkinovi" sa oznamovalo: "Zajtra alebo pozajtra majú Nemci prísť do dediny Višeňki po potraviny. Keď môžete uskutočniť prepad dnes, oznámte to cez naše spojky a sám príďte s naším sprievodcom."
Nálepka po prijatí takejto správy, okamžite organizoval so svojimi bojovníkmi a skupinou samopalníkov partizánskeho oddielu "24. výročie Červenej armády" prepad. Partizánska paľba bola taká presná a pre fašistov neočakávaná, že skôr, než sa mohli spamätať, ležalo na ceste 33 zabitých hitlerovcov. Partizáni nemali straty. Bol to vzorný prepad, hodný vyspelého partizánskeho veliteľa. Nálepka, ktorý bol k sebe prísny, bol vtedy spokojný. Poďakoval sa všetkým účastníkom operácie.